Koncert Solid Move a Zuzany Mikulcovej
Dátum akcie: 29.08. 2019 o 20:00
Miesto akcie: Nová Cvernovka, Račianska 1575/78, Bratislava
V deň 75. výročia Slovenského národného povstania uvedie občianske združenie Post Bellum nové číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia s témou „odboj”. Aby sa priblížila téma SNP a odboja aj mladšej generácii, rozhodlo sa Post Bellum spojiť s hudobníkmi Solid Move a Zuzanou Mikulcovou.
Dvojkoncert Solid Move a Zuzany Mikulcovej sa uskutoční v priestoroch Novej Cvernovky o 20:00, s ktorou Post Bellum pri organizovaní svojich podujatí spolupracuje už pravidelne. Texty nového albumu Pohľady kapely Solid Move reflektujú tému slobody jednotlivca v rámci spoločnosti, a tak sú obsahovo prepojené s myšlienkou nového čísla. Kapelu Solid Move tvoria etablovaní slovenskí muzikanti na čele s Moem, známym z formácie A.M.O. Klávesák Maxo Mikloš spolupracoval napríklad aj s legendárnym Ferom Griglákom, basgitarista Michal Šelep zas s Martinom Valihorom, Andrejom Šebanom či Petrom Lipom. Aktuálne pôsobí aj v skupine Zuzany Mikulcovej, rovnako ako bubeník Ľuboš „Ežo“ Ambrozai. Zuzane Mikulcovej je tiež blízky spoločensky angažovaný postoj a prejavuje ho aj vo svojej tvorbe. Vystúpila napríklad aj na protestoch Za slušné Slovensko v Rimavskej Sobote. Mikulcová je „Nová tvár slovenského jazzu 2010“, absolventka Pražského konzervatória a študentka VŠMU v Bratislave. Má za sebou už dva sólové albumy, debutové „Slová” a druhý album „Dievča”. Okrem vyššie spomínaných hudobníkov s ňou vystúpi aj Andrej Hruška.
Časopis reflektuje tému odboja jednak cez texty o Slovenskom národnom povstaní, ale snaží sa zachytiť aj odkaz odboja v dnešnom kontexte. Prináša tému odboja odrážajúceho sa v konkrétnych príbehoch ľudí, ktorí sa napríklad pripojili k SNP a prepája ich so súčasným kultúrnym a spoločenským dianím. V rozhovore so sociológom Michalom Vašečkom sa Sandra Polovková pýta nielen na reflexiu SNP, ale smeruje aj k téme občianskej spoločnosti a „aktívneho občana”, ktorá u nás vychádza z hodnotových tradícii odboja. Práve rozhovor s Vašečkom môže slúžiť ako kľúč k uchopeniu celej témy. Historik Ivan Kamenec vo svojom texte popisuje celistvosť povstania, upriamuje pozornosť na jeho skutočný význam, ktorý sa zaobíde bez glorifikovania, či spochybňovania. Martin Posch skúma fenomén protinacistického odboja, predovšetkým rozdielne motivácie odbojárov. Neobvyklý uhol pohľadu si zvolila Erika Meszárošová, ktorá sa venuje málo spracovanej téme žien v SNP. Reflexii SNP z kultúrneho aspektu sa venuje Barbora Vavrová skrz analýzu premien zobrazenia Povstania v slovenskej hranej filmovej tvorbe. Text politológa Tomáša Zálešáka upozorňuje na možnú a aj nežiaducu radikálnosť revolučných cieľov, ktoré – ak sa nestretnú s kompromisom s realitou – sú utópiou vedúcou k totalite. Marián Jaslovský otvára už dlhšie
aktuálnu tému konšpirácií a skrz jeho vlastný príbeh boja proti nim postupne odkrýva nebezpečný mechanizmus ich fungovania. V literárnej prílohe tohto čísla nájdu čitatelia text Jána Púčeka, úryvok z knihy Mama milovala Gabčíka autorky Veroniky Homolovej Tóthovej a báseň Michala Talla – Recyklácia, ktorá vznikla v spolupráci s Dobrým trhom a Literárnym klubom. Keďže časopis slúži aj ako metodická pomôcka pre učiteľov základných a stredných škôl, súčasťou obsahu sú aj metodické listy, ktoré nadväzujú na publikované príbehy v časopise. Za vizuálom stojí grafická dizajnérka Viktória Bitterová a autorom obálky a ilustrácií je výtvarník Matúš Maťátko. Už tradične bude v každom časopise aj malý darček. Tentokrát v podobe odznaku, takisto s ilustráciou Matúša Maťátka.
Nové číslo angažovaného kultúrno-historického štvrťročníka Príbehy 20. storočia si budú môcť návštevníci počas akcie zakúpiť.
Tvorbu a vydávanie časopisu Príbehy 20. storočia podporili z verejných zdrojov Fond na podporu umenia a Fond na podporu kultúry národnostných menšín