Počas Poľskej ľudovej republiky sa komiks vyvíjal mimo oficiálneho prúdu komunistickej propagandy. Tlačili sa komiksy ospevujúce komunistických partizánov, bojovníkov robotníckeho hnutia, populárne seriály s dobrodružstvami kapitánov Żbika a Kossa (vydavateľstvo Sport i Turystyka, prelom 60. a 70. rokov). Objavili sa pokusy o vydávanie komiksových časopisov Nowy Świat Przygód (Nový svet dobrodružstiev, 1946-1948, obnovenie predvojnového Świata Przygód (Svet dobrodružstiev)) a Przygoda (Dobrodružstvo), ktoré však rýchlo zanikli z ideologických príčin. V roku 1957 sa na stránkach Świata Młodych (Svet mladých) objavil seriál Henryka Jerzyho Chmielewského s názvom Tytus, Romek i A’tomek (Titus, Romko a Atomko, najdlhšie vychádzajúci poľský komiksový seriál, od roku 1966 vychádza vo forme knižočiek), v roku 1958 Wieczór Wybrzeża (Pobrežný večerník) začal uverejňovať seriál Niezwykłe przygody Kajtka-Majtka (Neobyčajné dobrodružstvá Kajtka-Majtka), ktorého autorom bol Janusz Christa (seriál sa po istom čase premenoval na Przygody Kajtka i Koka (Dobrodružstvá Kajtka a Koka) a vychádzal do roku 1972, kedy ho nahradil seriál Kajko i Kokosz (Kajko a Kokosz); komiksy na stránkach večerníka vychádzali vo forme obľúbených „pásikov“, po rokoch vyšli ako albumy).

V roku 1976 sa na trhu objavili dva komiksové časopisy: Relax a Alfa. V Relaxe publikovali okrem iných kresliari známi zo zošitov s dobrodružstvami kapitána Żbika Jerzy Wróblewski, Bogusław Polch a Grzegorz Rosiński (ktorý svoju veľkú európsku kariéru začal práve tu seriálom Thorgal), a tiež Tadeusz Baranowski a Janusz Christa (ktorý uverejňoval okrem komiksov pre mladšieho čitateľa aj šteklivé komiksy Bajki dla dorosłych (Rozprávky pre dospelých)). V Relaxe vychádzali historické komiksy, science fiction, dobrodružné aj komiksy pre deti. Časopis vychádzal v rokoch 1976-1981, vyšlo 31 čísiel. O niečo inú tematiku mala Alfa, tento časopis spájal komiksovú tematiku, science fiction a vedecko-populárnu tematiku. V rokoch 1976-1985 vyšlo sedem čísiel a najdôležitejším kresliarom-prispievateľom bol Grzegorz Rosiński. Komiks bol prítomný aj na stránkach satirického týždenníka Szpilki (Ihličky), kde svoje práce uverejňovali Andrzej Mleczko a Edward Lutczyn (v Szpilkach vychádzali aj komiksy vynikajúcich amerických kresliarov, o. i. Richarda Corbena a Roberta Crumba). V sedemdesiatych rokoch uverejňovali svoje komiksy Szymon Kobyliński (Przygody pancernych i psa Szarika (Dobrodružstvá tankistov a psa Šarika), v rokoch 1970-1971), Jerzy Skarżyński (Janosik (Jánošík), 1974; ilustrácie do knihy Julia Cortazara Fantomas przeciw wielonarodowym wampirom (Fantomas proti medzinárodným vampírom), 1979) a tiež Bohdan Butenko (seriál pre deti Kwapiszon, 1976-1981). Osemdesiate roky boli v Poľsku obdobím činnosti veľkých štátnych vydavateľstiev (Nasza księgarnia, Sport i turystyka, Krajowa Agencja Wydawnicza, Horyzonty), ktoré vydávali komiksy domácich autorov (alebo autorov zo „spriatelených krajín“, napríklad z Maďarska) v obrovských nákladoch dosahujúcich stovky tisícov výtlačkov. Boli to komiksy skúsených a technicky veľmi zdatných výtvarníkov (okrem autorov spomenutých pri časopise Relax to boli napríklad Marek Szyszko a Zbigniew Kasprzak).

V roku 1987 sa na trhu objavil prvý domáci komiksový časopis pre dospelých Komiks-Fantastyka (Komiks – Fantastika). V prvých dvoch číslach vyšli dva zväzky seriálu Funky Koval tria Maciej Parowski, Jacek Rodek a Bogusław Polch, v nasledujúcich číslach vychádzal seriál Yans Grzegorza Rosińského a André-Paula Duchâteau, ktorý vznikal na Západe. Časopis bol obohatený veľkou dávkou publicistiky a vychádzal do roku 1995 (v posledných šiestich číslach bol publikovaný seriál Wiedźmin (Zaklínač) Bogusława Polcha podľa scenára Macieja Parowského na základe prózy Andrzeja Sapkowského). Počas zmeny režimu bol poľský komiks vytlačený komiksami pôvodne z amerických a frankofónnych vydavateľstiev, ktoré zaplavili trh („všetko, čo je farebné a západné, sa predávalo po státisícoch kusov“). Do polovice deväťdesiatych rokov zanikli takmer všetky vydavateľstvá, v ktorých publikovali domáci autori. Poľský komiks prešiel do podzemia, kde sa vyvíjal v čudesnej medzere. Umelci, zbavení možností publikovať (najmä vo farebných, výtvarne príťažlivých komiksoch) prezentovali svoje práce čitateľom na výstavách alebo ich rozmnožovali prostredníctvom technicky nedokonalých fanzinov, vydávaných na vlastné náklady (pamätajme, že to bolo obdobie pred rozšírením internetu). Komiks sa teda v deväťdesiatych rokoch rozvíjal na akadémiách krásnych umení a na výtvarných stredných školách, medzi mladými umelcami, ktorí sa necítili zviazaní požiadavkami trhu (nevyhnutnosťou prispôsobiť svoje ašpirácie pravidlám komerčných vydavateľstiev) a tvorili výtvarne (aj širšie – umelecky) neobvykle prepracované komiksy.

Mladí umelci, boriaci sa s problémom rozmnožiť svoje diela, sa spájali do združení, spoznávali navzájom svoju tvorbu a pokúšali sa spojiť okruh tvorcov a čitateľov komiksov. Vo februári 1991 sa v Kielcach konal prvý Celopoľský konvent komiksu, neveľké podujatie, ktoré organizovali dvaja nadšenci Jerzy Ozga a Robert Łysak (kresliar a scenárista/vydavateľ/aktivista), ktorý počas nadpriemerne chladnej zimy pozvali do kieleckého Palácu Branických skupinu autorov komiksov z celého Poľska. Prišlo asi tridsať ľudí, boli medzi nimi kresliari (o.i. Przemysław Truściński, Krzysztof Gawronkiewicz), kritici (Maciej Parowski) a budúci animátori (lodžská skupina na čele s Adamom Radońom). V septembri toho istého roku sa konalo druhé stretnutie OKTK, tentokrát v Lodžskom dome kultúry, organizáciu podujatia prevzalo združenie (vtedy ešte neoficiálne) Countour, spájajúce lodžských autorov komiksov. Na druhom OKTK sa konala aj prvá súťaž komiksu, súťaž, ktorá celé roky určovala hlavné trendy v poľskom komikse (Grand Prix dlhé roky získavali mladí kresliari). Lodžský konvent mal rozšírený tematický program, v LDK sa prezentovali výstavy (posúťažná výstava mala aj rozsiahly katalóg), konali sa tam prednášky o komikse, stretnutia s autormi, diskusie a trh. Počas rokov sa podujatie vyvíjalo a v roku 1999 sa premenovalo na Celopoľský festival komiksu, v roku 2000 na Medzinárodný festival komiksu, od roku 2009 funguje ako Medzinárodný festival komiksu a hier. V súčasnosti sa skladá z podujatí rozosiatych po celom meste, organizátori pripravujú celý rad stretnutí, výstav, tvorivých dielní a dokonca koncertov. Organizačný tím pripravuje aj rôzne publikácie týkajúce sa komiksu. Počas trojdňového festivalu sa koná komiksologické sympózium, ktoré organizuje Krzysztof Skrzypczyk (prednášky vychádzajú vo forme zborníka).

V deväťdesiatych rokoch sa domáci komiks v Poľsku rozvíjal v podzemí, vychádzali nízkonákladové časopisy (Fan, Super Boom!, Czas komiksu (Čas komiksu), Komiks Forum) a fanziny (KKK, Mięso (Mäso)), niektoré z nich sa pretvorili na časopisy (AQQ, Zinio). Kvalita tlače týchto časopisov mala mnohé nedostatky, paradoxne v nich vychádzali materiály vyznačujúce sa výtvarnou virtuozitou a technickou prepracovanosťou. U kresliarov, ktorí v tom čase tvorili, dominovala technika kresby čiernym tušom (používali sa pierka, štetce, kresliarske plniace perá typu rapidograf) a čiernymi markermi. Takto pripravené práce boli kolorované pomocou vodových farieb (často na kópii, aby sa zachoval čierno-biely „originál“). Používali sa tiež techniky z oblasti ateliérovej grafiky a maliarske techniky, obľúbená bola aj koláž (od vystrihovaných fotografií cez rôzne iné obrázky, znaky, tlač na papieri až po objekty vystupujúce z plochy papiera – útržky oblečenia, klince a pod.). Zaujímavé experimentovanie s formou môžeme vidieť najmä v tvorbe Przemysława Truścińského, ktorý vo svojom Pekle z roku 1993 (Grand Prix IV OKTK) spojil tradície komiksu a fotokomiksu, využil podfarbené fotografie, ktoré sú záznamom jeho prechádzky po meste (autor sám vystupuje vo svojom komikse).

Čas na komiks
V „tradičnom“ komikse sa jednoduchosť (alebo priam primitivizmus) vizuálnej vrstvy spája s ľahkým porozumením, praje vyrozprávaniu príbehu (technika „ligne claire“ – jednoduchej línie). Umelecký komiks deväťdesiatych rokov (aj neskoršie diela umelcov, ktorí na ňom vyrástli) odmietal žánrové obmedzenia a uprednostňoval umelecky veľmi zaujímavé experimenty (prúd vedomia, filozofické komiksy,…). Ako vraví Jerzy Szyłak, „(…) rozvoj komiksu spočíval (…) v hľadaní spôsobov artikulácie a tém, ktoré by boli vlastné tomuto žánru a nie v podopieraní literatúry (maľby) alebo vypomáhaniu si literatúrou (maľbou). (…) Odporci komiksu často opakujú tézu, že komiks sa udomácňuje na pozíciách, ktoré „ozajstné“ umenie opustilo“ (Komiks v ikonickej kultúre 20. storočia, Gdansk 1999). Dnes si je už ťažko predstaviť oblasti, kam by „ozajstné“ umenie nepreniklo, „spôsoby artikulácie“ ktoré si komiks prisvojuje, sú už roky prítomné v maľbe (Maciejowski a Sasnal na začiatku svojej tvorivej cesty boli vnímaní ako kresliari komiksov), sochárstve, inštalácii (tohoročná realizácia Hikikomori Jakuba Woynarowského) a v iných sférach umenia. Takmer celá súčasná populárna kinematografia je z hľadiska narratívnych techník založená na komikse (v tomto prípade je to spojené s masovosťou a komerčnosťou oblastí tvorivej aktivity, ktoré sa doteraz považovali za „vysokú kultúru“), komiksy sú veľmi často adaptované a v americkej kinematografii sa objavujú priam intersemiotické preklady komiksu do filmu (v ich prípade naratívny obraz slúži ako storyboard). Komiksom si vypomáha aj literatúra a dokonca aj hudba (Cool Kids of Death).

Výstava Čas na komiks umožňuje pozrieť sa na komiks cez prizmu korešpondencie umení, jeho silného vplyvu na iné médiá. Umelci, ktorí sa na projekte zúčastňujú, pôsobia vo svete reklamy, animácie, rockovej hudby, maľby… Výstava ilustruje a analyzuje procesy prítomné pri vzniku masovej kultúry, prenášaní žánrových vzorcov a techník z okraju do hlavného prúdu, „kultúrneho doháňania zameškaného“. Výstava Čas na komiks je prehľad úspechov a diel najlepších poľských tvorcov „realistického komiksu“, pozvaní umelci tvoria komiksy graficky a rozprávačsky vypracované, lámu fabulárne schémy, pretvárajú jazyk komiksu a pašujú do média určeného masovému príjemcovi „umelecké hodnoty“.

via Piotr Machłajewski