Kurátor: Roman Gajdoš

Miesto konania výstavy:
Galéria mladých – Nitrianska galéria
Župné námestie 3, 949 01 Nitra

Trvanie výstavy: 26. marca – 9. mája 2010
Otvorenie výstavy: štvrtok, 25. marca 2010 o 17:00

Základnou ideovou zložkou výstavného projektu DynastiJa je reakcia na problém zmien pôvodnej funkcie budov, ktorá je často dôsledkom dedičského konania, reštitúcie, kúpy, prípadne v minulosti frekventovanej konfiškácie, arizácie či znárodňovania. Nehnuteľný majetok sa tak dostáva (dostával) do rúk ľuďom, ktorí nemajú k nemu žiadne citové väzby. Pamäť týchto objektov sa vytráca a spolu s prestavbou sa ničia aj spomienky, ktoré dovoľujú návraty do minulosti.

Príkladov je veľa. Z rodinného domu sa po dedičskom konaní stane obchod, sklad alebo dielňa, z vychýrenej reštaurácie vznikne čínsky obchod a pod. Spomenuté zmeny môžeme chápať symbolicky a aplikovať ich do širšieho rámca, akým je napr. devalvácia miesta, jeho niekdajšieho statusu, infiltrácia a miešanie rozličných kultúr, strata pamäte miesta či už privátnej alebo verejnej. Tu sa otvára i problém nečinnosti a ľahostajnosti kompetentných osôb, ktoré dopustia neprijateľné podnikateľské aktivity v obytných zónach, či neadekvátne prestavby a zásahy do objektov v centrách miest.

Výstava DynastiJa je spoločensko-kultúrnou reflexiou, ktorá sleduje, vníma a zachytáva nielen necitlivosť voči hmotnému majetku (súkromnému i verejnému), ale aj voči ľuďom naokolo. Poprevratová spoločnosť akoby neuznávala slušnosť a ohľaduplnosť. Presadzovanie vlastnej vôle a sily bez ohľadu na názor človeka, ktorého sa zmeny priamo dotýkajú je markantné na každej spoločenskej úrovni.

Projekt pozostáva z dvoch zložiek. Prvou je inštalácia in-situ vo vstupnej časti Galérie mladých, ktorá predstavuje necitlivú manipuláciu spojenú s devastáciou a takzvaným vylepšovaním starého prostredníctvom lacných, ilúzie luxusu vyvolávajúcich materiálov. Nezmyslená premena interiéru má artikulovať prejavy arogancie a neochoty komunikovať s okolím.

Autorka si prisvojila priestor, ktorý podrobila „rekonštrukcii“, iba naoko pôsobiacej inovácii. Pôvodnú podlahu nahrádza kvalitatívne podradnejším materiálom, ktorý svojím charakterom nezodpovedá pôvodnému riešeniu. Autorka zakrýva „svoju“ podlahu samolepiacou fóliou s mramorovým vzorom, natiera „svoje“ zábradlie farbou, čím výrazne odlíši vstupnú zónu od ostatných častí galérie, ktoré sú zámerne ponechané v pôvodnom stave.

Druhá časť projektu je realizovaná vo výstavnej miestnosti, kde autorka prezentuje prostredníctvom projekcie fotografické záznamy konkrétnych stavieb. Výber predstavuje vzorku objektov, ktoré sú rozlične poznačené zmenou. Autorka smeruje od osobného až po verejné.

Zuzana Branišová (1980) je absolventkou Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Ateliéru voľnej textilnej tvorby E. C. – Minárikovej na VŠVU. V súčasnosti pracuje ako odborná asistentka na Katedre pedagogiky výtvarného umenia Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a je externou doktorandkou na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Venuje sa tvorbe objektov a inštalácií s postkonceptuálnou dikciou. Rovnaké miesto v jej tvorbe zaujíma aj interiérový textilný dizajn, kde zužitkováva svoje textilné vzdelanie.

via Nitrianska galéria