Opona na svätostánok, ktorá pamätá časy bratislavského rabína Chatama Sofera, židovské rituálne predmety, ktoré pri návšteve Prešporka obdivoval cisár František Jozef či fragmenty hebrejského pergamenového rukopisu starého viac ako 700 rokov. Židovské komunitné múzeum, ktoré sídli v jedinej zachovanej bratislavskej synagóge, otvára svoju piatu sezónu výstavou Znovuobjavené dedičstvo. Verejnosť má od 27. mája 2016 možnosť spoznať doteraz nevystavované historické podklady dokumentujúce históriu bratislavskej židovskej obce.

„Nezasvätené publikum si pod pojmom „židovské kultúrne dedičstvo“ často predstaví prázdne budovy synagóg, spustnuté cintoríny alebo rituálne predmety, ktoré stratili pôvodný účel. Naše múzeum chce však predovšetkým oživovať zabudnuté príbehy židovskej komunity, ktorá po stáročia súčasťou Pressburgu, Prešporku a dnes je stále súčasťou Bratislavy,“ hovorí riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský.

Aktuálnej výstave s troma desiatkami vzácnych predmetov predchádzal dlhoročný výskum. Kurátorka judaík Jana Švantnerová skúmala obradné textilné predmety ako napríklad plášte na Tóru či opony na svätostánok so zvitkami Tóry. Hebrejské nápisy na nich pomohli odhaliť ich prepojenie na slávne židovské prešporské rodiny. Aj výskum židovských cintorínov a archívu komunity poskytol dôležité údaje, ktoré umožnili identifikáciu darcov týchto predmetov a ich väzieb na dnes už zničené bratislavské synagógy.

„Pred rokmi sme prevzali zbierku židovskej komunity v Bratislave v neutešenom stave. Jadro zbierky tvorili vzácne textílie. Spracovali sme ich, zdokumentovali, konzervovali a zabezpečili ich správne uloženie. Tiež sme zistili, že v priebehu uplynulých desaťročí zanedbávania, viaceré predmety opustili Bratislavu za podivných okolností a dnes sú súčasťou zbierok renomovaných židovských múzeí vo svete. Vďaka minulej ignorancii sú dnes mnohé cenné predmety slovenského židovského kultúrneho dedičstva oceňované v zahraničí,“ vysvetlil Maroš Borský.

Dodnes zachované bratislavské synagogálne textílie sa podarilo lokalizovať v zbierke Židovského komunitného múzea, SNM-Múzea židovskej kultúry v Bratislave, Židovskej náboženskej obce v Košiciach, v zbierke Židovského múzea v Prahe, Múzea Izraela v Jeruzaleme či Múzea židovskej histórie v Rusku.

„Zozbierané a identifikované synagogálne textílie ilustrujú dejiny obce a vzájomné rodové prepojenia najstarších bratislavských rodín, ktoré koncom 17. a v priebehu 18. storočia pomohli obci etablovať sa natoľko, že neskôr patrila medzi najvýznamnejšie v Uhorsku,“ vysvetlila kurátorka Jana Švantnerová.
Medzi takéto rodiny patrili Pressburgerovci, Thebenovci, Jafe-Schlesingerovci či Brillovci. Prostredníctvom textílií pred nami defilujú predstavitelia týchto rodov, ktorí spoluvytvárali históriu židovskej obce nielen v Bratislave, ale aj vo Viedni, Eisenstadte, Mikulove a Prahe.

Jedným z najväčších objavov predstavených na výstave je nepochybne časť štvorčlennej súpravy od rodiny Franklovcov z roku 1863/1864. V zbierke ŽKM sa nachádza prikrývka na čítací pult synagógy a vrchná časť opony na svätostánok. „Ďalšie časti súpravy, teda oponu a plášť na Tóru som po prvýkrát uvidela, na moje veľké prekvapenie, ako nové prírastky k stálej expozícii Múzea Izraela v Jeruzaleme len minulý rok,“ povedala kurátorka. Predmety zo súpravy sú zachytené aj na fotografii, na ktorej vidieť predstaviteľov obce pred synagógou na Zámockej ulici očakávajúcich príchod cisára Františka Jozefa v roku 1909. Ako reprezentatívne dary synagóge boli vystavené na obdiv práve pri príchode cisára.

Zo začiatku 19. storočia pochádzajú textílie od Ezriela a Trauly Brilinovcov, ktorí v roku 1811 založili na prízemí ich domu na Judengasse 28 v Prešporku dnes už neexistujúcu synagógu, ktorú navštevoval aj vo svete preslávený bratislavský rabín Chatam Sofer. Zo zbierok Slovenského národného archívu a Univerzitnej knižnice v Bratislave sa podarilo zapožičať aj komentáre židovského práva tejto významnej rabínskej autority modernej doby. Počas 33 rokov vybudoval Chatam Sofer, vlastným menom Moše Schreiber, v Bratislave rabínsku školu – ješivu, ktorá patrila počas jeho života k najlepším pedagogickým inštitúciám svojho druhu v strednej a východnej Európe. Kniha jeho responz, ktorá vyšla posmrtne v siedmych základných monumentálnych zväzkoch je známa v rabínskej literatúre po celom svete.

Medzi stenami bratislavskej synagógy si návštevníci budú môcť prezrieť aj fragment hebrejského rukopisu na pergamene. Ide o časť textu z Babylonského Talmudu, ktorý možno datovať do 13. – 14. storočia či fragment vzácneho rukopisu s modlitbami na Vysoké sviatky z 13. storočia. Tieto vzácne dokumenty boli 16. a 17. storočí použité ako materiál do knižných väzieb publikácií s kresťanskou tematikou. Dnes sú uložené v Slovenskom národnom archíve.

Verejnosť bude môcť obdivovať aj raritné strieborné predmety na ozdobenie zvitkov Tóry. Raritné preto, že slobodné kráľovské mestá mali právo zamedziť vstupu židov do cechov. Príslušníci rodiny Beckerovcov z Podhradia v tomto umení vynikali a ich diela sa nachádzajú vo viacerých zahraničných zbierkach, okrem iného aj v zbierke Maďarského židovského múzea a archívu v Budapešti. To tento rok oslavuje svoju storočnicu a preto je ŽKM hrdé na to, že sa stalo jeho partnerom pri realizácii tejto výstavy s priliehavým názvom Znovuobjavené dedičstvo.

Židovské komunitné múzeum ponúkne návštevníkom okrem aktuálnej výstavy aj stálu expozíciu, ktorá je prehliadkou niekoľkých desiatok najvzácnejších artefaktov viažucich sa na dôležité míľniky v histórii aj súčasnosti komunity. Prostredníctvom nich sa zároveň verejnosť dozvie viac o židovských sviatkoch a tradíciách.

Výstavu si môžu návštevníci pozrieť v Židovskom komunitnom múzeu od 27. mája do 9. októbra 2016, okrem židovských sviatkov, každý piatok od 10 h. do 16 h. a v nedeľu od 10 h. do 16 h.

Viac informácií nájdete na stránke výstavy stránke ŽKM http://www.synagogue.sk a Facebookovej stránke http://www.facebook.com/zidovske.komunitne.muzeum.bratislava