V neľudských podmienkach v ňom živorili stovky nevinných ľudí a napokon pod rukami nacistov zahynuli. A predsa sa v histórii neradí hneď vedľa koncentračných táborov ako Auschwitz, Buchenwald či Mauthausen.

Židovské komunitné múzeum v Bratislave odhaľuje „biele“ miesto v bratislavskej a slovenskej histórii. Od 29. mája 2015 predstaví výstavu Engerau – Zabudnutý prí- beh Petržalky a vráti tak do dejepisu osudy okolo 1700 židovských väzňov petržalského koncen- tračného tábora z konca druhej svetovej vojny.

„Petržalka je dnes rušné centrum bratislavského života – miesto veľkých nákupných centier, výstavného a kongresového areálu, frekventovaných mostov a diaľnic, ako aj nespočetných bytových domov. Práve tu boli kedysi miesta nacistického tábora Engerau. Síce je dnes vzdialený v čase, ale fyzicky je blízko k nám, dnešným obyvateľom Bratislavy. Avšak príbeh tohto tábora upadol do za- budnutia,” hovorí riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský. „Bol to totiž príbeh ma- ďarsko-židovských väzňov a ich rakúskych trýzniteľov v dobe, keď Petržalka nebola slovenská, ale nemecká. Ako keby tých šesť rokov nacistickej okupácie bolo časoprázdnom v histórii tejto časti Bratislavy. Veríme, že príbeh nacistického tábora Engerau nesmie byť zabudnutý, ale ho treba odo- vzdať dnešnej generácii,” vysvetlil.

V decembri 1944 Nemci do Petržalky, vtedy zvanej Engerau, deportovali okolo 1700 mužov z maďarského územia, ktorí podľa rasových zákonov nacistického Nemecka napĺňali definíciu židov. Pôvodne to mal byť pracovný tábor, v ktorom mali židovskí väzni stavať obranný val proti príchodu Červenej armády. Každodenný teror a vraždenie väzňov príslušníkmi jednotiek SA a nacis- tickými dozorcami však z neho spravili koncentračný tábor. Najmasovejšia likvidácia väzňov sa uskutočnila len takmer mesiac pred koncom druhej svetovej vojny, už s postupujúcim prícho- dom Červenej armády. Na Veľký piatok 30. marca 1945 dozorcovia masovo vyvraždili väčšinu tá- bora, a ostatných vyhnali na pochod smrti.

Na výstave Engerau – Zabudnutý príbeh Petržalky si bude verejnosť môcť prvýkrát prezrieť osobné dokumenty táborových väzňov, ktoré nosili pri sebe a boli pre nich to najcennejšie, čo si mohli ponechať a sprostredkovávali pre nich spomienku na predvojnový život: fotografia dcérok Zoltána Szegedina s rukou napísaným textom: Katóka vo veku troch rokov, Terike vo veku jedného roka, dva poštové lístky písané detskou rukou otcovi Mártonovi Herczfeldovi, korešpondenčný lístok pat- riaci Istvánovi Horváthovi, kam si hladujúci v tábore zapisoval jedlá, po ktorých túžil: marhuľový lekvár, makové rezance s cukrom…, pohľadnice od blízkych, osobné doklady, pracovné či žoldovné knižky, výučný list, vkladná knižka aj ochranné listy Švajčiarskej konfederácie a Svätej stolice pat- riace väzňom. Dokumenty zachránil petržalský hrobár Leopold Prepelica a prešli cez mnoho rúk, vrátane zbierky Eugena Bárkánya, ktorá bola kedysi uložená v dnes zbúranej neologickej Synagóge na Rybnom námestí.

„Tieto dokumenty sú výnimočným a jediným zdrojom informácií o jednotlivých väzňoch. Vďaka nim sa z bezmennej masy obetí stávajú konkrétni ľudia s ich vzťahmi, pocitmi, osudmi a životnými skú- senosťami. Aspoň čiastočne nám pomáhajú vrátiť identitu a ľudskú podobu pre nás doteraz ano- nymným väzňom z nacistického tábora Engerau,” hovorí etnologička Monika Vrzgulová, ktorá k výstave realizovala vedecký výskum.

Jednou z výziev projektu bolo identifikovať miesta engerauského tábora na dnešnej mape Petržalky. Najväčším problémom bolo, že sa nezachovala mapa Petržalky z obdobia počas nacistickej okupá- cie. Navyše, väčšina ulíc bola vtedy, aj po roku 1945, premenovaná. V spolupráci so Slovenským národným archívom sa napokon podarilo lokalizovať, kde sídlilo šesť podtáborov, ošetrovňa aj veliteľstvo tábora. Väzni boli ubytovaní priamo v susedstve civilných obyvateľov vtedajšej Petržalky. Napríklad podtábor Fürst sa nachádzal v dnešnom areáli Incheby, podtábor Schinawek, kde bolo toľko väzňov, že spali aj v sede, v stajni, na betónovej dlažbe len vo vlastnom odeve, sídlil na dnešnom parkovisku Incheby, podtábor Leberfinger zas na Tyršovom nábreží.

Dnešné miesta nacistického tábora sprítomňujú na výstave fotografie Illah van Oijen, renomova- nej bratislavskej fotografky narodenej v Holandsku, ktorá sa špecializuje na fotografiu verejných priestorov. Do projektu tak priniesla nový rozmer a vytvorila spojenie medzi “vtedy” a “dnes”, me- dzi minulosťou a prítomnosťou Petržalky.

K výstave vychádza rozsiahly výstavný katalóg s vedeckými štúdiami aj fotografiami vystavených predmetov aj s ich príbehmi.

Výstavný projekt je príspevkom Židovského komunitného múzea k 70. výročiu skončenia druhej svetovej vojny a vznikol spoluprácou ŽKM s Monikou Vrzgulovou (Dokumentačné stredisko ho- lokaustu / Ústav etnológie SAV), s Radoslavom Ragačom (Slovenský národný archív), s Ivanom Kamencom, Tomášom Langom a Petrom Salnerom. Rakúskym výskumným partnerom je Claudia Kuretsidis-Haider (Ústredné rakúske výskumné centrum povojnovej justície), ktorá roky skúma Engerauské procesy a koordinuje každoročné spomienkové slávnosti na cintoríne v Petržalke.

Partnerom Židovského komunitného múzea je od jeho vzniku v roku 2012 Bratislavský samosprávny kraj.
Výstavu si môžu návštevníci pozrieť v Židovskom komunitnom múzeu od 29. mája do 11. októbra 2015, okrem židovských sviatkov, každý piatok od 10 h. do 16 h. a v nedeľu od 10 h. do 16 h.

Viac informácií nájdete na stránke výstavy http://www.engerau.info a stránke ŽKM http://www.synagogue.sk a Facebookovej stránke http://www.facebook.com/zidovske.komunitne.muzeum.bratislava