V nedeľu 11. a pondelok 12. júna uvedie A4 – priestor súčasnej kultúry jedinečné výbery českých undergroundových filmov 70. a 80. rokov.

Filmy na okraji, alternatívne, či experimentálne filmy sú niekedy považované za paralelné – druhý plán dejín kinematografie. Vznikajú v nezávislých skupinách a uzavretých kolektívoch, úplne mimo hlavné spoločenské prúdy. Tvorba nezávislých filmových skupín v Československu 70. a 80. rokov nikdy nesformovala celistvý prúd, ako tomu bolo v okolitých európskych krajinách. Aj napriek tomu v nich môžeme nájsť spoločnú senzibilitu voči dobovým témam a zhodné výtvarné rysy.

Výber filmov z rokov 1972 – 1998 zastupuje širokú škálu žánrov a prístupov, od umeleckých experimentov, cez dokumenty, angažované a hrané filmy, až k hudobným videoklipom. Tvorcovia vytvárali svoje filmy v domácich podmienkach s použitím základných technológií, ktorou bol najčastejšie amatérsky formát Super-8. Viac než formovanie radikálnych autorských pozícií ich však spája snaha o vytvorenie paralelnej platformy, ktorá existovala v súbehu s mainstreamovými žánrami v celej ich šírke, akýsi súbežný priestor, nezávislý na chode spoločnosti okolo. V tomto zmysle má český podzemný film rovnako blízko k experimentálnemu filmu ako i k nezávislej televíznej produkcii typu britských Undercurrents.

Program s názvom Autorské filmy predstaví 11. júna filmy z niekoľkých oddelených autorských okruhov. Takmer samostatne tvoriaci fotograf a filmár Jan Ságl, jeden z tvorcov vizuálnej identity Plastic People, vychádza z inšpirácie raným americkým undergroundom. Filmy Čaroděja OZ, Pabla De Sax a Karry predstavujú v 80. rokoch svojskú alternatívu druhej generácie zasiahnutú punkovým a neskôr novoromantickým hnutím. Generácia konca 80. rokov potom vychádza z amatérskych filmových klubov a smeruje k svojskej poetike ovplyvnenej surrealizmom (Pavel Marek) a československou novou vlnou (Ivan Tatíček, Pavel Dražan).

Výber videoklipov a hudobných filmov, ktorý nasleduje 12. júna, zachytáva symbiózu alternatívneho filmu s podzemným hudobným hnutím. Počiatočné záznamy koncertov Plastic People od Jana Ságla možno považovať skôr za expresívne autentické záznamy koncertov a diania okolo ako za videoklipy. Samotné videoklipy sa potom v 80. rokoch stávajú inšpiráciou (Čaroděj OZ a Precedens) i terčom paródie (Pablo de Sax a Plastic People). Práce Martina Čiháka (Dunaj, Iva Bittová, YLO) zas ilustrujú, ako bola česká alternatívna scéna 90. rokov výrazne ovplyvnená západným experimentálnym filmom.

Oba programy zostavil a uvedie Martin Blažíček. Uvádzané filmy sú súčasťou výskumnej kolekcie CAS FAMU.

V spolupráci s Českým centrom v Bratislave.