V znamení harmónie zvukov, Cluster Ensemble


Najdôležitejší je rytmus. Stačí vám trocha fantázie, predmety vôkol a sám život sa už postaral o to, aby veci mali zvuky. Akustické chvenie v pravidelných periódach dokáže vyčariť neuveriteľnú nádheru z kusa predmetu. Keď však tieto predmety nie sú hudobnými nástrojmi, tak sa stáva nositeľ rytmu aj samotným hudobným nástrojom. Dvaja americkí hudobní skladatelia John Cage a Steve Reich spolu so Slovákom Martinom Burlasom dokázali tvoriť hudbu novými postupmi, často s využitím minimalistických prvkov. Tie sa stali inšpiráciou mnohých interpretačných zoskupení. My sme mohli pozorovať ich prevtelenie v podobe Cluster Ensemble. Ich koncertné prevedenie Living room si vyžadovalo presný rytmus, dynamické cítenie a vysokú mieru sústredenosti. V takomto hudobnom prednese sa okrem hudby viditeľne na pódiu prepája filozofia hudobníkov a ich duchovno. Ide o intímne prežívanie každého zvuku podaného publiku. Ak sa publikum dokáže uchopiť vlny, ktorá sa hudbou formuje, tak je interpretácia na správnom mieste. Sála začne meditovať.

Umelecký vedúci zoskupenia Ivan Šiller nám porozprával čo-to o projekte a nevyhli sme sa ani otázkam týkajúcich sa jeho všestranného pôsobenia.

Vyštudovali ste klavír. Organizujete však výchovné festivaly, ste umeleckým riaditeľom Cluster Ensemble, dirigentom… Ako ste sa k tomu dopracovali od klavíra?

No ja som ostal stále pri tom pôvodnom, čiže klavíri, postupne sa však nabaľovali aktivity, ktoré si myslím, že s klavírom úzko súvisia. Takže som začal postupne robiť tvorivé dielne pre deti, organizovať rôzne komorné koncerty v iných mestách na Slovensku, v Nitre, Bánovciach – v nich aj začíname s novým cyklom koncertov, pretože si myslím, že je dôležité, aby aj v menších mestách začala znieť dobrá hudba. Potom sú to rôzne zoskupenia, ktoré som buď založil alebo som ich súčasťou, ktoré sa venujú rôznym veciam. Združenie, ktoré budete dnes počuť, Cluster Ensamble, vzniklo vlastne veľmi spontánne počas môjho pôsobenia na VŠMU v Bratislave, keď som tam učil ako doktorand a prišli ku mne do triedy dve študentky, jedna z Kórey, jedna z Japonska a chceli sme si spolu zahrať. Ja som už dávno chcel na Slovensku uviesť skladbu Six pianos od Steva Reicha. Je to vlastne skladba pre šesť klaviristov, ktorá sa má hrať v obchode s hudobnými nástrojmi, lebo iba tam máte k dispozícii 6 klavírov. To bol vlastne prvý projekt, ktorý som zorganizoval a prizval som k sebe Zuzu Biščákovú a Fera Királa. Bolo nám spolu veľmi dobre, dobre sa nám spolu hralo, takže sme pokračovali v ďalších aktivitách a dnes sme teda vytvorili aj pre košické publikum ďalší projekt.

A pri prvotnom projekte, ktorý ste vytvorili so zvukom Kórey a Japonska, bolo tam niečo odlišné?

Oni boli študentky, ktoré študovali klasickú hudbu. No a musím povedať, že tá kultúra – japonská a kórejská je úplne odlišná. Ale stretli sme sa práve v hudbe Steva Reicha, bola nám blízka a ten koncert dopadol veľmi dobre.

Pri organizácií projektov máte určite predstavu o tom, ako by mal vyzerať. Niekde na konci sa nakoľko odlišuje od pôvodného zámeru?

Pravdupovediac, zatiaľ sa vždy snažím priblížiť ideálnemu obrazu toho projektu. Avšak čím ďalej je to náročnejšie, pretože niektoré projekty, ktoré robím, sú veľmi slabo finančne dotované, čiže potom musím robiť rôzne kompromisy a tým, že sa snažím držať tú umeleckú latku stále vysoko, tak je to veľmi náročné.

Keď robíte výchovné koncerty, tak sú venované iba detskému divákovi alebo aj dospelejšiemu?

Je to veľmi rôzne. Robím dielne od predškolského veku cez základnú školu, strednú školu a semináre pre vysokoškolákov. Ale samozrejme vždy to má trochu inú formu. Keď robím pre deti, tak sú tie tvorivé dielne veľmi interaktívne, kde sa snažím zapojiť deti do diania na pódiu. Keď sú pre stredoškolákov, tak tam sa snažím otvárať uši. Stredoškoláci počúvajú ťažiskovo hudbu populárnu, metalovú hudbu alebo rockovú, prípadne hip-hop. Tých štýlov je strašne veľa. Ja sa ich snažím zaujať hudbou, ktorá si myslím, že je dobrá a iná, ktorú nemajú možnosť počuť. Sú to veľmi zaujímavé stretnutia, pri ktorých počúvame rôznu hudbu a mňa zaujímajú ich reakcie. Tie sú naozaj veľmi rôzne a v podstate veľmi pozitívne. No a potom sú to semináre vyslovene odborné, určené pre pedagógov hudby alebo vysokoškolských študentov.

Vy tiež máte v zoskupení Cluster Ensemble taký „exemplár“, ktorý prešiel rôznymi peripetiami, čo sa týka hudobného zamerania, cez metalovú hudbu, folklór, jazz-rock a pod., Fero Király. Ovplyvňuje vás to nejako?

Fero Király, aj Dalibor Kocian. Ovplyvňuje ma to veľmi pozitívne. Sú to ľudia, ktorí majú trocha iný pohľad na hudbu. Napríklad dnešné predstavenie je vystavané z hudby Steva Reicha a Johna Cagea a každý k tej hudbe pristupuje z iného pohľadu, a práve to je veľmi zaujímavé. Vtedy vzniká zaujímavé predstavenie, ak ľudia majú rôzne pohľady, ale pritom sa v niečom sa zhodnú. Takže mňa to veľmi obohacuje práve keď sa stretnem s ľuďmi z iného backgroundu.

Vy ste sa s týmito autormi stretli ešte tu na Slovensku alebo keď ste študovali v zahraničí?

V Belgicku. Ten repertoár, ktorý dnes budete počuť sú skladby, s ktorými som sa zoznámil v Belgicku a už dávno som ich chcel uviesť na Slovensku a práve posledné dva roky som stretol ľudí, a ktorými sa tieto skladby dajú realizovať. Vyžadujú veľmi otvorenú myseľ, otvorený prístup a veľmi tvorivé myslenie. Nie tradičných vzdelaných hudobníkov, na tradičnom repertoári ale práve ľudí, ktorí majú otvorenú myseľ.

Experimentujete s kadejakými paličkami, fľaškami, kladivkami, prečo práve tieto predmety v spojení s klavírom? Prečo ste si neprizvali aj alternatívny hudobný nástroj?

Celé toto predstavenie Living room vychádza zo skladby Johna Cagea, ktorá sa volá Living room. Je to skladba, ktorá má znotovaný presný rytmický zápis, avšak necháva interpretom voľnosť v použití zvukov a nástrojov, ktoré majú byť orientované podľa názvu skladby – Obývačka (Living room), na nástroje, ktoré nájdete u seba doma v byte alebo dome. My sme si zvolili nástroje, hľadali sme tie najvhodnejšie zvuky, ktoré sa hodia do skladby. Tá interpretácia môže byť v podstate vždy iná, pretože môžete hrať na fľaši, stole, alebo iba na kalkulačke, písacom stroji. Druhá vec je, že sme všetci štyria klaviristi a tým, že sme začali projektom Six pianos, tak klavír asi vždy ostane dominantný v našich predstaveniach. Treba však povedať, že predstavenie Living room je veľmi vyvážené. Budeme aj hercami, aj básnikmi, aj klaviristami, aj bicistami. V tomto je to predstavenie zaujímavé a iné od ostatných.

Iba dodám, že Ivan Šiller je osobnosť s neuveriteľnou charizmou.

via Mária Hricová

+ There are no comments

Add yours