Umelec alebo šialenec? Peter Kalmus je známym aktivistom, ktorý sa nehanbí povedať, čo si myslí. Slováci sa pri ňom delia na dva tábory – sú takí, ktorí ho neznášajú a potom takí, ktorí ho obdivujú. Nič medzitým. Do kín prichádza dokument PRÍPAD KALMUS.

Monštrám 20. storočia odhaľujú rodáci pamätné dosky a busty. Aktivista, performer a výtvarník Peter Kalmus zasahuje. Láme kosáky, nebojí sa komunistických hláv, na fašistov útočí blatom, jeho bojiskom je verejný priestor. Dokument predstavuje Petra Kalmusa v troch líniach: ako občianskeho aktivistu, ktorého zásahy vo verejnom priestore, ho viac-krát doviedli až pred súd, pričom aktéri – oslavujúci komunistický či fašistický režim – takej represii u nás nečelia. Druhou líniou je jeho časozberná, pedantná a často provokatívna výtvarná tvorba a stavba pomníkov pre obete režimov a napokon treťou líniou je jeho osobná, komplikovaná povaha, ktorá uniká glorifikácii. Režisérom filmu je Adam Hanuljak. Ten sa v rámci dokumentárneho filmu venuje najmä sociálnym minoritám a umeniu. Na svojom konte má dokumenty 10 rokov lásky (2017), O mladých rodičoch 2 (2013) či Chránené územie (2010).

Film bol po prvýkrát uvedený na 13. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v septembri tohto roku. Hneď si odtiaľ odniesol aj cenu Cinematik.doc. Okrem obdivu však vyvoláva aj mnoho negatívnych reakcií práve pre kontroverznú osobu Petra Kalmusa. „Zaujíma ma nielen aktivizmus, ale aj vnútorná motivácia ľudí, ktorí sa rozhodnú vystúpiť z komfortnej zóny sociálnej siete, verejne prejaviť svoj názor, konfrontovať sa a znášať tlak na svoju osobu. Kalmus do tohto vstúpil a film sa snaží poodhaliť prečo. Snažili sme sa o plastický obraz človeka žijúceho v jednej krajine strednej Európy, a o zobrazenie kontextu, v ktorom sa nachádzame. Vnímame to aj ako odpoveď na plytkosť verejnej diskusie.“ hovorí o svojom rozhodnutú nakrútiť tento dokument režisér. „Pozývam všetkých diskutérov, ktorí sa ku Kalmusovi vyjadrujú, na film do kina. Ak majú pocit, že je to strata času, nech si spočítajú, koľko strávili písaním príspevkov a na základe akých informácií. Nemusia sa báť oslavnej ódy, ale obrazu Slovenska, ako ho vidíme my – tvorcovia filmu. A možno ich to inšpiruje k ďalším príspevkom“ dodáva.