Tlačová konferencia: 5. novembra 2008 o 11.00 hod.
Vernisáž: 5. novembra 2008 o 18.00 hod.
Kde: Esterházyho palác, Nám. Ľ. Štúra 4, Bratislava
Partneri: Stredoeurópsky dom fotografie Bratislava, Magnum Photos Paríž, Múzeum fotografie Mestského múzea Mníchov
Kurátor výstavy: Ulrich Pohlmann
Odborná spolupráca: Václav Macek
Trvanie výstavy: do 30. novembra 2008

Thomas Hoepker (*1936 Mníchov) patrí v medzinárodnom kontexte medzi najvýznamnejších nemeckých fotografov.
Popri mnohých rokoch fotožurnalistickej práce pre časopisy Kristall, Magnum, Twen a najmä Stern mal taktiež rozhodujúci vplyv na časopis Geo, kde pôsobil v 70. a 80. rokoch
20. storočia ako fotograf a výkonný riaditeľ americkej verzie magazínu.
Spolu so svojou vtedajšou manželkou, novinárkou Evou Windmöllerovou, získal v roku 1974 trojročnú akreditáciu s cieľom pracovať ako novinár v Nemeckej demokratickej republike, vo východnom Berlíne, odkiaľ prinášal reportáže o každodennom živote v socializme.

Po dlhých rokoch strávených v Hamburgu a v Mníchove sa Thomas Hoepker usadil v New Yorku, kde žije dodnes. V rokoch 2003 – 2006 bol prezidentom a riaditeľom legendárnej fotografickej agentúry Magnum, ktorú založili v roku 1947 Henri Cartier-Bresson, Robert Capa a iní. Okrem fotografických aktivít sa Thomas Hoepker venuje aj spisovateľskej práci spolu so svojou terajšou ženou Christine Kruchen; pracuje ako kameraman a producent televíznych filmových dokumentov, najmä pre kanály Südwest Rundfunk a ARTE.
Thomas Hoepker sám seba vždy vnímal ako fotografa pracujúceho pre tlačové médiá. V roku 1964 napísal: „Nie som umelcom. Som tvorcom obrazov.“
V podobnom kontexte zdôrazňoval dokumentárnu stránku fotografie, jej autenticitu a funkciu „byť svedkom“, ktorá je dnes, pri využívaní digitálnej fotografie, od základov spochybňovaná. Dokumentárna fotografia je v kríze od 80. rokov minulého storočia, pretože vymizli žurnalistické platformy. Špičkové časopisy ako Life či Look prestali vychádzať, kým ďalšie – ako Hoepker kriticky poznamenáva – presunuli svoj záujem na životný štýl a klebety zo života celebrít. Zároveň sa zmenilo aj vnímanie čitateľov. Pôvodnú funkciu fotožurnalistiky – teda slúžiť ako okno do sveta – prevzali iné spôsoby komunikácie, napríklad televízia a internet.
Aj keď sa Hoepker často ocital v politicky nestabilných regiónoch, doráňaných vojnou a ťažkosťami, nesnažil sa zobrazovať dramatické udalosti senzáciechtivým spôsobom a nechcel ani otriasť divákov šokujúcimi zábermi. Jeho prístup sa skôr vyznačuje empatickým, miestami až lyrickým chápaním situácií. Hoepker na svojich fotografiách zachytáva drobné gestá ľudskosti a „tiché drámy každodenného života“ (Rolf Winter) s profesionálnou sebadôverou. Jeho dielo, nadväzujúce na tradíciu „fotografie s ľudským záujmom“, odráža spoločensky aktívny, humanisticky definovaný svetonázor a bolo bohato využité v boji proti hladu, analfabetizmu a chorobám v Afrike, Ázii a v Južnej Amerike.
Fotografiám Thomasa Hoepkera sa úspešne podarilo zakoreniť v našej vizuálnej pamäti. Sú to zábery z nedávnych udalostí 11. septembra 2001 v New Yorku, z hladomoru v Indii, fotografie iránskeho šacha či Muhammada Aliho, ktorého Hoepker prvýkrát fotil v priebehu niekoľkých týždňov v roku 1966 v Chicagu pre časopis Stern.
V rámci retrospektívy diela fotografa Thomasa Hoepkera, kurátorsky pripravenej Fotomuseom pri mníchovskom Mestskom múzeu (Münchner Stadtmuseum) a agentúrou Magnum Photos, Stredoeurópsky dom fotografie predstavuje viac ako 200 fotografií, ktoré obsiahnu päť desaťročí autorovej tvorby.
Pre túto výstavu vznikli nové zväčšeniny Hoepkerových čiernobielych fotografií na barytovom papieri v laboratóriách agentúry Magnum v New Yorku. Farebné fotografie vytlačil sám Thomas Hoepker na svojej tlačiarni HP Design Jet 130.

via sng.sk