Autori: Lucie Mičíková (CZ), Juraj Gábor (SK) Kurátor: Ján Kralovič
Vernisáž: streda, 30. apríla 2014 o 17:00 Výstava potrvá do 15. júna 2014
Galéria mladých – Nitrianska galéria, Župné nám. 3, 949 01 Nitra
http://www.nitrianskagaleria.sk

Výstavný projekt Stupeň spochybnenia pre Nitriansku galériu je koncipovaný vzhľadom k špecifikám samotného výstavného priestoru. Galéria mladých zahŕňa aj výstavne náročný priestor schodiska, ktorý sa v intenciách daného projektu stáva kľúčovým prvkom, výzvou k osvojeniu, interpretovaniu a evokovaniu základných priestorových vlastností.

Motivačným a inšpiračným východiskom výstavy je myšlienka topo-analytického vnímania, odkrývanie významu miesta nielen v súvislosti s vizuálnym prostredím, ale jeho celostného prežívania vo vzťahu k telesnému pohybu. Architektonický priestor je obvykle chápaný ako vizuálna syntax, ale rovnako môže byť uchopený ako sekvencia, miesto sprítomnenia ľudských situácií a stretnutí. Základnou témou je fenomenológia architektúry či architektonická „krehkosť“ – t. j. dištancia medzi jednoznačnou štruktúrou architektúry a jej subjektívnym zažívaním. „Krehkosť“ neakcentuje konštrukčný princíp, ale skôr pocitové nuansy vychádzajúce z možnej telesnej i priestorovej nestability (posunutie, vymedzenie, zakopnutie, chvenie, stiesnenosť, vizuálne „zakoktávanie“ a i.).

K výstave boli vyzvaní dvaja výtvarníci: Lucie Mičíková (1986) a Juraj Gábor (1985), pre ich trvalý záujem o priestorové vzťahy a telesný rozmer zážitku, ktoré často transformujú do rozmanitých mediálnych výstupov: kresba, performance, site-specific inštalácia či video. Lucie Mičíková, absolventka Katedry intermédií a multimédií na VŠVU (Ateliér „IN“, Ilona Németh), vo svojej tvorbe často pracuje s architektonickými princípmi, ktoré prenáša do komornejších, krehkejších foriem kresby či inštalácie. Jej spontánnosť a hravá improvizácia s asamblážovaným materiálom je vyvážená časozberným, sústredeným princípom tvorby Juraja Gábora, absolventa Ateliéru priestorových komunikácií + (Anton Čierny) na tej istej katedre. Gábor v poslednom období vychádza najmä z analytickej kresby a skúma jej možné prenesenie do priestorových vzťahov. Kontradikcia metodiky práce oboch výtvarníkov je vybraná zámerne ako spôsob komplexnejšieho skúmania možností vizuálneho komentovania architektonických prepozícií priestoru.

Napätie medzi galériou ako miestom pohľadu agalériou – schodiskom, ako miestom komunikačným, vyžadujúcim telesný výkon, by malo byť reflektované v umeleckých výstupoch. Dôraz je kladený na samotnú prácu v priestore a s priestorom. Tak ako pri site-specific projektoch, dôležitým sa stáva moment strategického, konceptuálneho rozvrhu i motív improvizácie. Definitívna podoba výstavy sa tak zrodí až priamo na mieste a jej spečatením bude vernisáž. Nazdávame sa, že to bude príjemné prekvapenie. Príďte sa pozrieť!

Ján Kralovič