Slovenský mýtus
Miesto konania: Slovenská národná galéria – Esterházyho palác, 1. 2. poschodie, suterén
Slovenské národné múzeum, Vajanského nábrežie 2, prízemie – juh
Koncepcia výstavy: Katarína Bajcurová, Aurel Hrabušický, Alexandra Kusá
Kurátori výstavy: Katarína Bajcurová, Katarína Čierna, Petra Hanáková, Aurel Hrabušický, Elena
Kurincová, Alexandra Kusá, Peter Maráky, Monika Mitášová, Dagmar Poláčková
Vizuál: Róbert Paršo – STUPIDesign
Architektúra výstavy: Mária Kusá
Vernisáž výstavy: 29. 9. 2005 o 17:00 hod.
Trvanie výstavy: 30. 9. 2005 – 28. 2. 2006 – SNG
30. 9. 2005 – 3. 12. 2005 – SNM
http://www.sng.sk
http://www.snm.sk
Vo štvrtok 29. septembra 2005 sa v priestoroch Slovenskej národnej galérie a Slovenského národného múzea otvorí výstava Slovenský mýtus – kurátorský projekt Aurela Hrabušického, Kataríny Bajcurovej a Alexandry Kusej s ambicióznym cieľom zmapovať vizuálne predstavy slovenského spoločenstva o sebe samom.
Na začiatku bol nápad realizovať prieskum vyobrazovania slovenskej identity a snaha pochopiť,
v čom vlastne spočíva „slovenskosť“ výtvarného umenia a vizuálnej kultúry 20. storočia. Na konci ich stelesnenie v podobe výstavy situovanej do zrekonštruovaného Esterházyho paláca SNG a prízemia južného krídla SNM.
Výstava môže výberom témy pripomenúť nedávno publikovaný zborník Mýty naše slovenské, no jej cieľom nie je (na rozdiel od spomínanej publikácie) „rozloženie“ mýtov, skôr ich zachytenie a roztriedenie do zmysluplnej štruktúry. Nestavia mýtus do pozície niečoho, čo musí byť vedeckým výkladom spochybnené a zneškodnené, prezentuje ho ako „živnú pôdu“ pre kultúru a východisko pre umelecké iniciatívy.
Priestor výstavy tak poskytne návštevníkom možnosť vytvoriť si svoju vlastnú definíciu slovenskosti, tak ako sa odráža vo výtvarných dielach.
Keďže výstava sprostredkuje aj pohľad na odvrátené a rozporné stránky slovenského mýtu, sú na nej prezentované aj témy, ktoré našli svoj odraz skôr v dramatických umeniach, či v historických artefaktoch muzeálnej proveniencie, súvislosti hojne dokresľujú vizuálne i textové dokumenty a archiválie. V slovenských podmienkach sa tak po prvýkrát na galerijnej a muzeálnej pôde spájajú práce tradične označované ako „vysoké“ (krásne umenia, film, fotografia) a „nízke“ (úžitkové, populárne, ľudové a zľudovelé, insitné prejavy).
Vystavované diela sú z rovnako rôznorodých zdrojov ako typy médií: okrem samotných hostiteľských inštitúcií (SNG a SNM) sú to:
Slovenské národné múzeum – Historické múzeum v Bratislave, Slovenské národné múzeum
v Martine, Slovenská národná knižnica v Martine – Slovenské národné literárne múzeum, Univerzitná knižnica v Bratislave, Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne, Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Galéria mesta Bratislavy, Mestské múzeum Bratislava, Oravská galéria v Dolnom Kubíne,
Turčianska galéria v Martine, Slovenský filmový ústav v Bratislave, aukčná spoločnosť SOGA, s.r.o., Slovenská sporiteľňa a.s., sentiMENTAL film, Východoslovenská galéria v Košiciach, súkromní zberatelia a autori.
K výstave bude vydaný zborník štúdií s textami od popredných slovenských kurátorov, etnografov, historikov a literárnych vedcov.
Aj s ohľadom na muzeálne a historické zázemie je výstava rozčlenená do dvoch základných celkov
a priestorov dvoch inštitúcií:
Slovenská národná galéria:
• plebejskosť a pracovitosť – pastieri (skôr typ karpatského pastiera ako sám seba vnímal spisovateľ Dominik Tatarka, než pastiera arkadického) – oráči a rozsievači
• slovenská rodina – „svätá rodina“
• „ženský princíp“ – Matica slovenská – Madona a nevesta – dievča (panna) s džbánom, Venuša (moravianska)
• patriarchát a matriarchát – „strážcovia a ochrankyne Slovenska“
• národný sloh v architektúre
• slovenský mýtus vo filme
• Slovensko ako „slovanské Tahiti“ – sviatočnosť a nábožnosť – obrady, procesie a sprievody (fašiangy, karnevaly)
• starosti, odovzdanosť – slovenská melanchólia spojená s reziduálnym vzdorom („keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte!“) – nedvižnosť (Ťapákovci, Pecivál a Popolvár)
• svätý za dedinou – bludár, svetár, drotár – Ahasver a „divný Janko“
• Slovensko ako krajina duše – samota a samoty v horách
• slovenské symposion – „na besiedkach“ – v krčme, pijani
• Slovenské múzy – pieseň, pastorále, balada
• hôrni chlapci a zbojníci – zbojníci ako národní hrdinovia
• penáti a „ochranné znaky národnej existencie“ (Dominik Tatarka) – „zachraňovanie spomienok“, „staré detstvo“ (Galandovci a i.)
• slovenský mýtus v súčasnom umení
Slovenské národné múzeum:
• dejinné situácie a historické zvraty
• legendy a mýty o národných hrdinoch
• znaky a emblémy (aj heraldické)
Pendantom k projektu Slovenský mýtus je výstava Mýtus Juraj Jánošík alebo Jánošikománia v slovenskom výtvarnom umení, ktorá poukáže na interferenciu mýtu národného hrdinu Jura Jánošíka. Výstava sa otvára 29. októbra v priestoroch Galérie insitného umenia v Pezinku.
via sng.sk