Určite nie je žiadnou veľkou záhadou fakt, že ženy sa na svet dívajú inými očami ako muži. Dokonalým príkladom tejto „starej múdrosti“ je aj Posy Simmonds, anglická ilustrátorka a autorka mnohých komiksových stripov a úspešných grafických románov. Svet jej krehkých kresieb vystihuje autorku samotnú – postavou drobnú napriek tomu výraznú postavu anglickej školy kreslenia, ktorá má obrovský zmysel pre detail.

Skôr ako si však dokonale vycibrila svoj zrak každodenným pozorovaním banálnych situácií a vypracovala si tak svoj jedinečný pohľad na svet, vyštudovala grafický dizajn a úžitkové umenie, čo sa odzrkadlilo aj na jej príbehoch a postavách. Autorka sa neváha inšpirovať svojim životom a problémami, s ktorými sa ako mladá ilustrátorka často stretávala. Avšak aj napriek drobným problémom svoju kariéru odštartovala pomerne skoro. Hneď po škole sa jej naskytla príležitosť kresliť komiksové stripy pre Sun, The Times či Cosmopolitan a neskôr sa natrvalo usídlila v The Guardian. Odtiaľ to bol už len krôčik k veľkým dielam jej kariéry.

Neviditeľná
Jej doteraz najväčšie diela vznikli tak povediac samé od seba a k Posy prišli doslova po vlastných nohách a prisadli si k nej do autobusu. Pri hľadaní inšpirácie sa totižto autorka často hrá na neviditeľnú ženu. Táto misia v podstate nie je ani taká náročná. Stačí mať dobrý sluch a zrak a jedna dlhá jazda londýnskym autobusom nahromadí na váš stôl dostatok vizuálnej alebo slovnej inšpirácie. Mnohí autori preferujú rýchle skice alebo fotografie priamo v akcii, aby im neunikol ani jeden detail dokonalého obrazu pre ich komiks. Avšak Posy patrí medzi autorov respektíve autorky, ktoré si svoju inšpiráciu zoberú domov a vytvoria z nej jedinečný komiks, ktorý nám svojou tematikou a prevedením nikdy nebude vzdialený, aj napriek svojej originálnosti a hravosti ba niekedy i nezvyčajnosti.

Jedným z dôvodov, prečo si Posy vyberá radšej súkromie pre tvorbu svojich drobných skíc je aj jej nechuť ku kresleniu na verejnosti, ktoré príliš vábi oči zvedavého neželaného publika. A možno aj práve kvôli tomu sa inšpiráciou Simmodsovej diel nestal len každodenný život Londýnčanov. Jej najznámejšie grafické romány pre dospelých sú dôkazom toho, ako sa klasická literatúra v novom šate môže objaviť aj v komikse a k tomu zožať obrovský úspech. Na mysli mám predovšetkým Gemmu Bovery (inšpirovanú známym Flaubertovým románom) a Tamaru Drewe (o ktorej by sa dalo povedať, že by takmer z oka vypadla Hardyovej hrdinke). Príbehy týchto dvoch mladých žien sú zasadené do skutočnosti, ktorá dáva autorke možnosť pohrávať sa s ich osudmi, ale rovnako aj s ich vizuálnym prevedením.

Krehké obrazy života
Každý obraz, na ktorý sa v autorkiných grafických románoch môžeme dívať, je napriek svojej občasnej skicovitosti do detailu prevedený. Ani jeden predmet, ktorý sa v kresbe objaví, nie je náhodný. Posy si dá mimoriadne záležať napríklad na výbere auta, oblečenia či topánok pre svoju postavu a ako každá žena aj ona vie, že aj kabelky a ich obsah prezrádzajú veľa o svojich nositeľkách. Preto, ak jej to dej príbehu dovoľuje, neváha nazrieť do Gemminej či Tamarinej kabelky.

Zvláštnosťou Simmondsovej diel je taktiež spôsob, akým kombinuje obraz a text. Oba tieto základné stavebné prvky komiksu sa navzájom prelínajú, strácajú sa jeden v druhom, čo znamená, že neostávajú tvrdo ohraničené bublinami prehovorov a delením panelov, ale sami si hľadajú svoje miesto na jednotlivých stránkach. Samotné delenie textu a obrazu je mnohokrát komplikované aj využitím rozprávača, ktorý má svoj vlastný priestor pre vyjadrenie svojich sympatií k jednotlivým postavám, ako je to napríklad aj v prípade diela Gemma Bovery. Dôvodom tohto zaujímavého prepojenia obrazu a textu je možno aj skutočnosť, že Posy je nielen významnou autorkou grafických románov, ale rovnako populárnou ilustrátorkou predovšetkým detských kníh. A tak môžeme mať niekedy pri vnímaní jednotlivých stránok jej diel pocit akéhosi osamostatnenia obrazu od textu a niekedy zas naopak cítime priam neoddeliteľnosť vizuálnej a textovej zložky.

Diela Posy Simmods sú vďaka všetkým týmto znakom trefným a sviežim komentárom spoločenského života a bežných situácií, s ktorými sa stretáva každý človek, ale rovnako pri všetkej svojej „trefnosti“ a mnohokrát aj vtipe nestrácajú pečať ženskosti a dalo by sa povedať aj určitej krehkosti kresebného prevedenia.