Novy superhrdina v Nitre
Kurátor: Omar Mirza
Miesto konania výstavy:
Galéria mladých – Nitrianska galéria Župné námestie 3, 949 01 Nitra
Vernisáž: štvrtok, 3. 2. 2011 o 17:00
Výstava potrvá do 20. 3. 2011
Ďalšie informácie nájdete na http://www.nitrianskagaleria.sk
Viliam Slaminka (1985, Humenné) je minuloročným absolventom odboru maľby na VŠVU v ateliéri prof. Ivana Csudaia. Vo svojej tvorbe vychádza z komiksov, filmov a ďalších oblastí populárnej kultúry. Príznačné je preňho hľadanie nových možností maľby, experimentovanie s posunom obrazu do priestoru, či používanie farby ako autonómneho elementu. V poslednej dobe svoje obrazy skladá do variabilných inštalácií, čím prekonáva hranicu medzi tradičným závesným obrazom a objektom. Slaminkove diela sú hravé a pôsobia bezstarostným dojmom, no dokážu prekvapiť neskrývanou brutalitou a záujmom o aktuálne spoločenské problémy.
Na výstave Ver mi, nie dvermi! predstavuje Slaminka dva navzájom súvisiace celky. V jedinej miestnosti Galérie mladých sa nachádza veľkoformátová inštalácia tiahnuca sa celým priestorom, vyskladaná z pestrej zmesi starších i nových plátien. Inštalácia evokuje detskú izbu plnú hračiek a iných predmetov, ktoré sú v podstate ich simuláciou vytvorenou z obrazov. Nájdeme tu dokonca aj nábytok, dômyselne zhotovený z tzv. „blindrámov“ (drevených rámov, na ktoré sa napína maliarske plátno) a plátien. Z roztrúsených „obrazoobjektov“ sa pri lepšom pohľade vynára veľká silueta postavy – obyvateľa izby (žeby to bol Peter Pan?). V tejto inštalácii sa naplno prejavuje autorova hravá a experimentátorská povaha „večného dieťaťa“. Hrá sa s funkciou obrazu a maľby ako takej, so vzťahmi medzi plochou a priestorom, s variabilnosťou jednotlivých stavebných prvkov, ale aj so zamieňaním významov. Hranica medzi nevinnosťou a brutalitou je však u Slaminku príliš tenká na to, aby sme v jeho dielach videli len naivnú detskú hru…
Na trojpodlažnom schodisku galérie sa nachádza séria manipulovaných fotografií doplnených komiksovými kresbami, realizovanými cez „kopirák“ priamo na steny. Autor sa tu pohráva s osobnou mytológiou, s vlastnou identitou, situuje sa do polohy svojského superhrdinu, ukazujúc, že aj superhrdinovia často vedú paralelné životy obyčajných ľudí. Slaminka ironizuje rôzne komiksové stereotypy a posúva ich do vtipných a nečakaných kontextov. Pre svoje alter ego vytvára nové situácie a prostredia z fotografií z vlastného archívu, no používa aj „nájdený“ materiál (fotografie od kamarátov stiahnuté z Facebooku).
Po náročnom výstupe na vrchol galérie čaká zadýchaných návštevníkov trochu mysteriózne finále: odložený superkostým a pootvorené okno. Znamená to, že tu náš superhrdina ešte pred chvíľou bol? A čo to okno? … Verte mi, že superhrdinovia, ani Peter Pan, dvermi nechodia!
