14. 10. – 2. 12.
vernisáž výstavy
Posledná československá výstava v Žiline
100 rokov od vzniku Československa je príležitosť na spomínanie, ktorú na tejto výstave nevyužívame. Československo berieme ako krajinu z minulosti, ktorá už 25 rokov neexistuje. A pozerať sa na ňu dnes je sentimentálne podobne ako pozerať film pre pamätníkov.
Chceme ale využiť príležitosť oslavovať. Pozrieť si niečo nové. Stretli sme sa s českými kámošmi a porozprávali sa spolu o tom, čo je nové a „co bude dál“. Na výstavu vybraných osem umelcov z mladšej a strednej generácie pracuje v rôznych médiách – inštalácia, koláž, maľba, objekt. Niektoré diela sa k téme Československa a Slovenskočeska vyjadrujú priamejšie, iné naopak – je to výstava umenia, nie dokumentárne múzeum.

Autori: František Demeter & Tomáš Džadoň, Michal Moravčík, Denisa Lehocká (SK), Zbyněk Baladrán, Adela Babánová, Anna Ročňová, Přemysl Procházka (CZ)
Kurátori: Fedor Blaščák & Ľubica Hustá (SK), Tomáš Svoboda & Ondřej Chrobák (CZ)
Otváracie hodiny: streda – nedeľa, 13.00 – 19.00

pondelok 5. 11., 18.00
Diskusia s kandidátmi na primátora Žiliny – téma doprava
Zmení sa konečne parkovania v meste? Ako sa budeme v blízkej budúcnosti pohybovať po Žiline o štvrtej popoludní? Pribudnú nové cyklochodníky? Kto má na tieto otázky najkrajšie odpovede nájdete spísané v programoch jednotlivých kandidátov, avšak kto a ako to skutočne dokáže, sa dozviete len v osobnom kontakte. Diskusiu s Petrom Fiabáne, Patrikom Gromom, Martinom Kapitulíkom a Ľudmilou Chodelkovou bude moderovať Michal Žarnay zo Žilinskej univerzity.

streda 7. 11., 18.00
diskusia čiernalabuť.sk / Martin Jan Stránský a Martin M. Šimečka
ČeskosLOVEnsko – Sme skutočne bratia?
Spoločná republika vznikla pred 100 rokmi. Odvtedy sa naše cesty niekoľkokrát spojili a rozdelili. Kde je dnes demokracia v Česku a kde na Slovensku? Na akej úrovni sú tieto dve krajiny v 21. storočí? Obom sa ekonomicky darí, ale čo sa skrýva za obrovskými rozdielmi v školstve a zdravotníctve? Ako vnímajú svoju vlasť elity a ako ľudia v regiónoch? Čo by sa stalo, ak by sme sa pred 25 rokmi nerozdelili? A čo nás s Českom stále spája? Sme skutočne bratské národy, alebo za to môže iba história?
Na tieto a ďalšie otázky moderátora Braňa Dobšinského budú odpovedať dve osobnosti, ktorých osud a životnú dráhu významne poznačilo spájanie a rozdeľovanie Československa: profesor Martin Jan Stránský a novinár Martin M. Šimečka.

streda 14. 11., 19.00
projekcia a diskusia / Hrdinovia medzi nami
Biele vrany: Zdravie za milión
V slovenskom zdravotníctve zomiera zbytočne niekoľko tisíc ľudí ročne. Ľudia, ktorí upozorňujú na príčiny, potrebujú neobyčajne širokú ľudskú a mediálnu podporu, aby si kompetentní škandál vôbec všimli. Pokiaľ bude vyvodzovanie zodpovednosti a trestanie vinníkov stále utópiou, budú sa počty odvrátiteľných úmrtí stale zvyšovať.
Projekciu doplní diskusia s režisérkou filmu a odborníkom na tému, ktorú bude moderovať Laco Moravec.
Biele vrany: Zdravie za milión – Lenka Moravčíková-Chovanec / SR / 2018 / 29 min

utorok 20. 11., 19.00
koncert súčasnej hudby
VENI 30 (8): „Z môjho života“
Naša stálica v oblasti interpretácie hudby 20. a 21. storočia príde koncertom osláviť svoju tridsiatku aj do Žiliny. Súbor VENI ensemble zakladali angažovaní študenti ešte v prostredí ČSSR a starého režimu. Vďaka ich širokému záberu aktivít sa dlhodobo a systematicky nezačal dopĺňať len program koncertných sál, ale predovšetkým kapitoly dejín hudby, ktoré nás právom zasadzujú medzi špičku profesionálnej medzinárodnej hudobnej komunity.
Na koncerte zaznejú skladby Martina Burlasa, Daniela Mateja a Karlheinza Stockhausena.

streda 21. 11., 18.00
stretnutie na výstave
Interpretačný raj: Storočné dvojičky
Ak sa raz narodíte ako dvojičky, navždy už nimi zostanete. Zo začiatku si ani neuvedomujete vzájomnú previazanosť. Rodičia na vás berú ohľad, snažia sa žiadne z dvojičiek neuprednostňovať. No napriek všetkému sa nevedia ubrániť porovnávaniu. Vy sa preto túžite osamostaniť. Zdá sa ale, že spoločný vývoj vám obom prospieva. Ste na sebe závislí, ste si najbližší, viete si nastaviť zrkadlo. Ak sa aj raz vzdialite, viete, že k sebe patríte. Nikdy sa vám nepodarí úplne rozdeliť. Niečo ste už spolu zažili a niečo ešte zažijete. Tak prečo je potom aktuálna výstava Posledná československá výstava v Žiline? Odpoveď budeme hľadať na novembrovom stretnutí so súčasným umením. Vašim sprievodcom bude umelec Juraj Gábor.

štvrtok 29. 11., 18.00
prednáška a diskusia
Čo bolo na Behrensovi?
hosť: Raphael Rosenberg
Novú sériu prednášok a diskusii iniciovaná pri príležitosti 150. narodenín architekta Novej synagógy Čo bolo na Behrensovi? zahájime kontroverznou témou. Od nášho prvého hosťa, profesora dejín umenia Raphaela Rosenberga, sa dozvieme, ako Behrensova práca ovplyvnila architektúru nacistickej tretej ríše, čo znamenalo byť Hitlerovým architektom a či ním Behrens aj skutočne bol.
Profesor Rosenberg z Viedne napísal spolu s Winfriedom Nerdingerom sériu publikácii Hitlerovi architekti. Vo svojich výskumoch sa však zaoberá širokou oblasťou dejín umenia od talianskej renesancie, cez francúzske umenie 19. storočia až po dejiny abstrakcií. O jeho pohľade na Behrensa, jeho architektúru a dobu, ale aj hlbších umeleckých a spoločenských súvislostiach budú po prednáške s hosťom diskutovať Magdaléna Kvasnicová a Peter Szalay.

Galéria Plusmínusnula

22. 9. – 2. 11.
výstava
János Brückner: Premenlivý pôvod
Pôvodom maďarský umelec János Brückner skúma po presťahovaní do Berlína svoj vlastný pôvod. Prostredníctvom emocionálneho realizmu sa obracia späť do dávnej minulosti k svojej rodine, aby vytvoril saturovanú a absurdnú, subjektívnu a prístupnú a rozhodne nelineárnu a nepatriarchálnu interpretáciu životov, ktoré tu boli pred ním – a ktoré čiastočne formovali tak jeho, ako aj mnohých ďalších podobných ľudí. Jedno z vlákien labyrintu príbehov vedie ku koreňom v žilinskom regióne – výstava v galérii Plusmínusnula tak môže byť šancou zahojiť spomienky zo spoločnej minulosti.

15. 11. – 14. 12.
výstava
Maja Štefančíková: Priestorové skica
Prach ako metafora nečinnosti a melanchólie. Upratovanie, to je nikdy sa nekončiaca, stále sa opakujúca a de facto neviditeľná činnosť, prehliadaná a nedocenená práca. Priestorové skice Maji Štefančíkovej sú o špine a upratovaní, no v druhom pláne sú tiež o galerijnom priestore a inštitúcii umenia, o univerzalizme, o hodnote a márnosti. Jej performatívna výstava je založená na činorodosti, systematickej a cyklickej aktivite, hoci na prvý pohľad môže vyvolávať zdanie prázdnoty, nemennosti a ničoty.
Maja Štefančíková sa vo svojej umeleckej praxi, v ktorej je dominantná performancia a procesuálnosť, pričom často vytvára imateriálne intervencie do špecifického priestoru, venuje téme práce, estetického zážitku či umeleckej prevádzky.
Vernisáž výstavy: streda 14. 11., 18.00