Jednu z výnimočných chvíľ priniesol do Kulturparku práve tento festivalový večer. Bol stopou nových foriem jazzu, elektorniky a alternatívy vstupujúcou do tmavej kasárenskej sály. Spomedzi eufónie elektronických zvukov ponúkaných menami ako Foolk, Karaoke Tundra, Pjoni spolu s INK MIDGETom, či Grasscutu zaznamenala najväčší úspech speváčka Nadeah. Tvorba sexi blondínky je založená na osobnej spovedi a jej príbeh, podobný pozná každý z nás, no nedokáže sa tak trefne a unikátne vyjadriť, bol jej najsilnejšou zbraňou. Dráždivý, no zároveň sofistikovaný, prejav speváčky nechal v úvode publikum stáť s otvorenými ústami. Ladné pohyby zmyselnej femme fatale úplne dopĺňali súzvuk hudobníkov, ktorí ju sprevádzali. Pozostatky jazzových postupov sa prevtelili práve do tohto konkrétneho festivalového fenoménu. Sama speváčka nám po skončení jej show prezradila, že: „Toto bolo to najúžasnejšie publikum, pre ktoré sme kedy hrali. Myslím to vážne, toľko radosti a intenzity, ktoré z neho šlo.. veľmi dúfam, že sa sem raz vrátime. Preto je všetko, čo môžem povedať tomuto publiku – ďakujem.“

Jedným z prvých účinkujúcich, ktorí stáli pri neľahkej úlohe súvisiacej s navnadením publika, bol aj vysoký, pôvodom ukrajinský, muzikant Karaoke Tundra. Oslovili sme ho a toto z toho vyšlo:

Ako si sa sem dostal z Ukrajiny?

No tak postupne. Už 12 rokov žijem na Slovensku. Prišiel som sem študovať žurnalistiku no a už na škole som začal robiť hudbu a tak sa to postupne prirodzene vyvinulo.

Keď som tak čítala o tvojich jednotlivých projektoch a spoluprácach, došla som k otázke, či sa vôbec dá deejaying robiť bez nejakej spolupráce?

Tak ja nie som vyslovene DJ, občas sa mi stane, že púšťam platne, ale sám seba nepovažujem za DJ-a. Tiež si myslím, že ten deejaying je o niečom inom, než o púšťaní hudby. Ja sa tomu nevenujem a ani gramce nemám doma, v podstate skôr produkujem vlastné tracky. To čo dnes budem hrať bude improvizácia s vlastnými zvukmi.

Ktorá je pre teba najvýznamnejšia spolupráca, ktorá ťa najviac posunula ďalej?

Ťažko povedať, ale dosť mi pomohlo, keď som robil remix pre Roots Manuvu a v podstate som mal aj dosť veľkú odozvu na Slovensku na ten remix, lebo to vyšlo na Ninja Tune ako singel a dosť mi to pomohlo presadiť sa aj na Slovensku. Ono je to tak, že ak si niekto neurobí meno vyslovene, že vonku, tak si ho doma nevšímajú. Polovica úspechu závisí od toho, či sa ti podarí niečo spraviť vonku.

Máš aj nejakú víziu experimentovať s troška odlišnou hudbou, keby si skúsil napr. slovenský folklór?

Kľudne, ja sa nebránim ničomu a myslím si, že robím dosť odlišné veci. Od hip-hopových

produkcií po čisto experimentálne elektronické projekty. Takže kľudne aj ľudovky. Nie je problém.

Si uznávanejší viac v Čechách, respektíve označujú ťa za nedocenený zjav …

No je pravda, že hrávam oveľa častejšie v Čechách, či už s Peťom Tázkom alebo sám, a tiež nad tým stále rozmýšľame v čom je teda chyba. Neviem, myslím, že v Čechách je to publikum otvorenejšie trošku a celkovo je to aj väčší trh, takže tam majú šancu aj experimentálnejšie veci.

Tento festival sa označuje aj za festival inteligentnej hudby. Čím si si vyslúžil, že sa radíš práve sem? Je to dosť prestížny titul.

Tak to neviem ani náhodou (smiech). Pre mňa je to tiež záhada. Vieš tak nie je to tak, že sa rozhodnem, že teraz spravím nejaký inteligentný track. Skôr je to tým ako to vnímajú ľudia. Väčšinou je moja cieľová skupina študenti, takže sa dá povedať, že sú to ľudia väčšinou inteligentnejší, než bežní poslucháči. Tak asi tým.

Ty produkuješ zvuk, ktorý je dnes moderný, toto sa teraz „nosí“ a mladšie publikum je určite prispôsobivejšie.

Tiež si myslím, že to nie je vyslovene záležitosť pre intelektuálov. Možno je to aj tým, že je malá konkurencia na Slovensku, takže ľudia veľmi nemajú na výber. Ja som rád, keď sa ľudia bavia a podarí sa mi ich roztancovať. Radšej mám zábavu ako nejaké filozofovanie nad hudbou, takže je to skôr otázka pre poslucháčov.

Dnes produkuješ aj hip-hop, no pôvodne si nezačínal na takejto scéne. Ako sa to k tomu zvrtlo?

Postupne som sa vďaka osobným kontaktom dostal do tej komunity a mám práve odtiaľ veľa kamošov a s nimi si veľmi dobre rozumiem. Tak sa prirodzene vyvinulo, že ak je niekto kamoš a tiež robí do hudby, tak skôr či neskôr dôjde k nejakej spolupráci.

Čiže hip-hop je veľakrát aj o nejakom osobnom príbehu s človekom?

No jednoznačne. Tam ten prvok je oveľa dôležitejší než inde, pretože sa nemôže stať, že niekto bude hrať nejakú formu, ľudia to hneď vycítia, celkovo sa mi zdá, že sú tam oveľa zdravšie vzťahy, v tej komunite, než v tej alternatívnej.

via Mária Hricová