Kurátori výstavy: Katarína Bajcurová, Marián Mudroch
Vernisáž výstavy: 17. 9. 2009 o 17.00 hod.
Trvanie výstavy: 18. 9. 2009 – 8. 11. 2009
Kde: SNG Esterházyho palác, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava
Otvorené denne okrem pondelka od 10.00 do 17.30 hod.

Výstava Mudroch & Mudroch s podtitulom Neuskutočnený rozhovor predstavuje tvorbu otca Jána Mudrocha (1909 – 1968) a syna Mariána Mudrocha (1945) tak, ako ich nepoznáme. Každý z nich – vo svojom čase – patril (patrí) k významným predstaviteľom slovenského moderného (súčasného) umenia. S prvotným nápadom konfrontácie ich tvorby prišiel Marián Mudroch. Podelil sa s nami o utkvelú myšlienku, ktorá v ňom tlela dostatočne dlho, skúsiť ukázať otca očami syna, vybrať to, čo v jeho diele prežilo do dnešných dní, zamyslieť sa nad tým, v čom spočívala sila, podstata jeho výtvarného talentu, pokiaľ, pravdaže, nenarazil
na povestné „tvrdé hrany skutočnosti“. Zároveň ho pokúšala aj iná idea, konfrontácia vlastnej tvorby s tvorbou otcovou, ku ktorej zhodou okolností počas života nedošlo. Obišiel ich tradičný generačný konflikt, Ján Mudroch totiž odišiel z tohto sveta, keď bol jeho syn Marián ako umelec ešte v stave „zrodu“. Dlhé roky, tak ako sa umelecky vyvíjal a rástol, s ním však – sám v sebe a pre seba – viedol dialóg v takpovediac obrátenom garde, ktorý postupne dostával podobu rozhovorov „zrelého“ syna s „mladým“ otcom. Do SNG ho priviedla čoraz naliehavejšia vnútorná výzva, pokúsiť sa tento fiktívny a v reáli nikdy neuskutočnený rozhovor vizualizovať, stelesniť cez umelecké diela. Navyše nám predstavil rozsiahly súbor kresieb z pozostalosti pani Heleny Mudrochovej, manželky umelca, z ktorých niektoré neboli doteraz prezentované.
V tomto zmysle nejde o jednoduchú dvojvýstavu otca a syna, ani o tradičnú retrospektívu, ale o snahu postihnúť jemnejšie, mnohoznačnejšie spojivá medzi umením dvoch ľudí z jednej krvi, avšak každého z iného, odlišného umeleckého „cesta“. Nie posledným dôvodom bola aj skutočnosť, že si roku 2009 pripomínane niekoľko storočníc významných slovenských umelcov patriacich do tzv. Generácie 1909, k pokoleniu, ktoré hlavne v 40. rokoch 20. storočia významným spôsobom zasiahlo do osudov slovenského moderného umenia nielen z hľadiska utvárania nového umeleckého videnia sveta, ale aj vyjadrenia antifašistických postojov. Jednou z kľúčových postáv tejto generácie bol Ján Mudroch. Okrem iného patril k tým, ktorí sa kardinálnym spôsobom zaslúžili o vznik Slovenskej národnej galérie a aj jeho zásluhou má naša inštitúcia za sebou už šesťdesiat plus jeden rok existencie. Z úcty k tomuto neprehliadnuteľnému umelcovi a mužovi sme sa rozhodli venovať mu túto výstavu.

Napriek tomu, že obaja, Ján Mudroch a Marián Mudroch sú umelcami rozdielneho historického času a odlišného výtvarného naturelu, sú v ich tvorbe isté javy, ktoré ich spájajú. Aby kontinuita generácií v umení naplnila svoj vnútorný zmysel, musí v nej byť prítomný moment popretia, antitézy (podobné myšlienkové pozadie bolo azda aj za vznikom prvej série tlačí Mariána Mudrocha Konvergencie z roku 1976, kde konfrontoval ofsetovú predlohu s Rembrandtovým autoportrétom s lineárnou štruktúrou, ktorá vznikla redukciou otcovho autoportrétu). Kým pri určení umeleckého typu sa pri mene otca vždy skloňovali viac prívlastky typu vášnivý, zmyselný, eruptívny či citový, pri synovi to bolo skôr naopak. Vari najčastejšie ho označovali za bytostného intelektuála a estéta, ktorý nad dielom dlho hĺba a premýšľa (nie bez vplyvu východných kultúr, vedy a filozofie), hoci na druhej strane mu (v živote) hedonistické prežívanie vôbec nie je cudzie. Bolo by zjednodušením tiež tvrdiť, že otec tvoril len na základe emocionálneho pretlaku – veď čo iné ako rozmysel, racionálna kalkulácia ho viedli k neustálemu „vylepšovaniu“ jeho malieb? Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že v tvorbe syna farba chýba, ale nie je to tak, hoci vzťah k farbe a jej faktúre nie je zďaleka taký živelný a temperamentný ako u otca. Veď aj čierna je farba (a otec s ňou tiež rád pracoval), pre syna sa totiž biela a čierna stali „absolútnymi“ farbami schopnými „sústreďovať energiu“. Oboch fascinovalo svetlo ako kategória výtvarného vyjadrenia, všetko to tajomno, čo je za tým. Kým u otca bolo svetlo funkciou farby, prostredníctvom ktorej vyhmatával plasticitu a objemy tvarov, raz prostredníctvom mäkkého šerosvitu, inokedy kontrastnejším „nasvietením“ tvarov, syn išiel zákonite ďalej, svetlo ho zaujíma ako energia „tvoriaca jestvovanie predmetov – svetlo ako vibrácia, chvenie, vlnenie“ (Juraj Mojžiš), neváha samotným svetlom, laserovým lúčom či neónom aj kresliť. Je zvláštne, že tvorba obidvoch je z motivického hľadiska pomerne úzka, nachádzame tu sústredenie sa na niekoľko málo motívov a tém, ktoré obaja variujú, resp. „seriálovo“ zmnožujú. A čo sa s odstupom rokov javí ako možno až hlavný spoločný záujem a tvorivý menovateľ ich tvorby, je kresba – kresba ako úmysel, zámer, koncept. Napokon, čo ich ponad roky spája, je nielen už spomínaná schopnosť angažovať sa pri premene vecí verejných, ale aj dlhoročná pedagogická kariéra.

Ako by otec prijal synovu tvorbu, ak by mu bolo súdené vidieť ju na vlastné oči? Určite by spolu zviedli nejeden vášnivý spor. Ďalšie hľadanie odpovede na fiktívnu otázku by však bolo rovnako fiktívne. Zostáva len veriť, že v našom rozhovore – v našej výstavnej fikcii – si ich diela napokon predsa porozumejú, že súznejú svojím „vnútorným hlasom“. Alebo ako rád na margo svojej a otcovej tvorby podotýka Marián Mudroch – hľadaním „šifier transcendentna“…

Ján Mudroch, prof., akad. mal.
Narodil sa 28. marca 1909 v Sotinej, okr. Senica, zomrel 4. februára 1968 v Bratislave. Študoval na Súkromnej škole G. Mallého v Bratislave (1926), na UPŠ (1930) a na AVU v Prahe (1931 – 1937, prof. J. Obrovský, od šk. roku 1932/1933 prof. W. Novak). Pôsobil na oddelení kreslenia a maľovania pri SVŠT v Bratislave (1939 – 1941), bol spoluzakladateľom SNG a VŠVU, kde bol prvým rektorom (1950 – 1952) a vedúcim oddelenia figurálneho maliarstva. Bol vedúcou postavou avantgardného pohybu v okruhu nadrealistických umelcov v 1. polovici 40. rokov a angažoval sa v organizácii povojnového výtvarného života.

Marián Mudroch, doc., akad. soch.
Narodil sa 25. júna 1945 v Bratislave. Študoval na SŠUP (1961 – 1965, oddelenie úžitkovej fotografie) a VŠVU v Bratislave (1965 – 1971, oddelenie skla v architektúre, doc. V. Cigler, 1967 – 1968, oddelenie figurálnej maľby, prof. J. Mudroch). Pedagogicky pôsobil na ĽŠU (1973 – 1983), na SŠUP, neskôr ŠÚV J. Vydru v Bratislave (1983 – 2003) a na VŠVU v Bratislave (2003 – 2008, od 2007 ako docent). Predstaviteľ neoficiálnej výtvarnej scény v 70. a 80. rokoch, príslušník zoskupenia Avance – Retard (1989). Žije v Bratislave

via sng.sk