Už v utorok, 9.februára 2011 vernisážou vyvrcholí rezidenčný pobyt Silvie Réno, ktorá prijala
pozvanie neziskovej organizácie Košice 2013, n.o. a výtvarne pretvorila priestor historickej sály
Východoslovenskej galérie v Košiciach. Táto sála v minulosti slúžila ako reprezentačná zasadacia
sieň bývalého Župného domu. V jej iluzívnych arkádach sú umiestnené erby niekdajšej abovskej
a turnianskej župy, ako aj maľované erby niektorých miest a obcí, bol v nej vyhlásený Košický
vládny program.

Umelkyňa sa sústredila najmä na klavír, ktorý v miestnosti dominuje a počas vernisáže predstaví
svoje dielo „Nestrieľajte na pianistu.“ Vernisáž sa uskutoční 9.februára o 17.00 vo
Východoslovenskej galérii na Hlavnej 27 v Košiciach, ktorá je hlavným partnerom tohto podujatia.
Výstava potrvá do 3.4.2011.

Sylvie Réno
Sylvie Réno žije a pôsobí v Marseille, jej umeleckú tvorbu identifikuje hlavne materiál, ktorý
používa, kartón. Pre prácu s kartónom, materiálom pohodlným, ekonomickým a ľahko dostupným,
sa rozhodla pomerne skoro, už začiatkom deväťdesiatych rokov. Od polovice deväťdesiatych rokov
vytvára systematicky objekty v reálnej mierke. Jej najväčšou starosťou nie je realistická ilúzia, je to
predovšetkým otázka plastiky, masy, fyzickej prítomnosti, to všetko paradoxne, s ohľadom na
krehkosť materiálu. Sylvie Réno obratne využíva bohatstvo kartónu, nie len ako prísneho materiálu,
ale aj ako nástroja reprezentácie. Reprodukciou objektov z nášho prostredia, tých domácich
a mierumilovných, ako nábytok, malé náradie či prístroje, alebo tých viac násilných, zbraní,
umelkyňa podnecuje otázky, ktoré vysoko presahujú samotnú radosť z remesla. Nutkanie,
posadnutosť opakujúcou sa prácou a úľava z nej ju vedú k opakovaniu objektov v inštaláciách. Jej
inštalácie vznikajú priamo počas procesu, ktorý vždy predchádza pripravovanej výstave.
Dielo Sylvie Réno je výroba snov, výroba obalov na sny. Je to práca, ktorá sleduje mocný priemysel,
bez toho, aby sa ním nechala fascinovať alebo sa stala jeho žiarlivou obeťou. Umelecké dielo, ktoré
sa nesnaží súperiť, okrádať, ironizovať, priemyselná reprodukcia.
Dielo, ktoré ponúka dotyk s najväčšími hviezdami priemyslu, najzvučnejšími, najškodlivejšími
a najúčinnejšími, (zbrane, lieky, spotrebný tovar) vyrobenými na mieru, z kartónu. Dbá o to, aby sa
neuspokojila so zachytením a šírením týchto snov, ona ich praktizuje, meria, vyrezáva.
Kartón, taký, akým ho robí Sylvie Réno, predstavuje „kartonizáciu sveta“, alebo aspoň istého typu
objektov sveta. Na začiatku tvorby tvorí bager (1986), v Glasgowe lode (1991), ponorky a tanky
(1994), v USA zbrane (1997), ďalšie zbrane v New Yorku (2000), v Paríži trezory (2002), „Zľavnený
tovar“ (2002), obsahujúci súpravu rezákov, vývrtku, zubné kefky, predlžovací kábel, lepiacu pištoľ,
malé zátišie (2002) so stolom, stoličkou, zapaľovačom, popolníkom, krabičkou cigariet, mobilným
telefónom, šálkou kávy a lyžičkou. V skratke, je to výroba objektov rôznych rozmerov z kartónu,
väčšinou v mierke 1:1. Objekty a inštalácie, ktoré sa pohybujú medzi dvoma svetmi, súkromným
svetom umelkyne, patriace do kategórie „Sylvie Réno vo všetkých svojich stavoch“ a svetom
vonkajším. Pušky, tanky, bojové lode a iné smrtiace nástroje, zhromaždené s jedným spoločným
menovateľom, kartónom, strácajúc tak hrozivý charakter, sa stávajú krehké a predsa prítomné,
zbavené vnútorného objemu s neporušenou iba tenkou vrchnou vrstvou, ktorá zachováva ilúziu. Sú
to návnady. Všetky tieto symboly mužnej moci Sylvie Réno reprodukuje v tomto krehkom
a prchavom materiáli, ktorým je kartón. Nie sú to náhrady, imitácie, ani napodobeniny, ale objekty
bez váhy alebo takmer, zbavené svojej farebnosti, nahradenej odtieňmi hnedej. Práca, ktorá
odstraňuje objem a zachováva len efekty meniaceho sa povrchu. Systematické vymazávanie
skratiek, log, značiek a iných jazykových elementov ja ďalším znakom tejto „kartonizácie“. Slovo
počas procesu unifikácie, až demokratizácie v kráľovstve Réno mizne. Sylvie Réno vo svojej tvorbe
stiera akékoľvek rozdiely v hodnote objektov a poskytuje nám svoje zvláštne obrazy, kde má hruda
zlata (z kartónu) hodnotu kúska olova (z kartónu).
Il était un petit homme, Pirouette, cacahuète,
Il était un petit homme, Qui avait une drôle de maison.
Sa maison est en carton, Pirouette, cacahuète,
Sa maison est en carton, Son escalier est en papier.
/
There once was a little man, Pirouette, clarinet,
There once was a little man, Who had a funny house.
His house was made of cardboard, Pirouette, clarinet,
His house was made of cardboard, The stairs were made of paper.

via kosice2013.sk