Výstava sa koná v rámci festivalu MESIAC FOTOGRAFIE 2004

Slovenská národná galéria Spoločnosť FOTOFO

Vernisáž výstavy: 4. 11. 2004 o 19: 00 hod.
Výstava potrvá do 21. januára 2005
Kurátor výstavy: Aurel Hrabušický
Miesto konania: Slovenská národná galéria, Vodné kasárne (sála č. 7)
Miloš Dohnány bol najdôslednejším zástancom modernej fotografie na Slovensku. Presadzoval ju nielen vlastnou tvorbou, ale na domáce pomery mimoriadne rozsiahlou publicistickou, odborno-poradenskou a organizačnou prácou. Stal sa jedným z prvých slovenských kritikov fotografie, viedol početné fotografické kurzy, bol jedným z popredných činiteľov fotoamatérskeho hnutia na Slovensku. Dohnány totiž svoje – vzhľadom na svoj krátky život – rozsiahle dielo vytvoril popri zamestnaní, neustále si však prehlboval svoje fotografické znalosti, sledoval a v tlači komentoval aktuálne mediálne výdobytky nielen v oblasti fotografie, ale tiež amatérskeho filmu a dokonca aj rádioamatérstva. Zrejme kvôli tomu sa stal jedným z prvých frekventantov novootvoreného oddelenia fotografie na bratislavskej Škole umeleckých remesiel, ktoré viedol Jaromír Funke, už vtedy uznávaný predstaviteľ modernej fotografie. Dohnányho prvé práce v duchu novej vecnosti, konštruktivizmu a modernej fotogénie však vznikli už niekoľko rokov predtým. Aj vďaka Funkeho podnetom vznikla v rokoch 1931–1934 väčšina z jeho najpriebojnejších materiálových a objektových štúdií, nazývaných príznačne Kompozície. Vo väčšine z nich však dospel k osobitým riešeniam, ďaleko presahujúcim rámec školských prác. Najzaujímavejšie Dohnányho Kompozície nie sú ani cvičeniami na Funkeho spôsob, ani klasickými fotografickými zátišiami, ale niečím medzi tým – vznikajú často priestorovo a tvarovo zložité skladby, ktoré niekedy prostredníctvom zodpovedajúcich rekvizít predstavujú prácu fotografa, fotografovanie samotné.
Dohnány ako skutočný, oduševnený amatér (svoje články dlho signoval ako D–amatér) fotografoval takmer všetko okolo seba, akoby chcel povzbudiť menej skúsených kolegov, ukázať im, čo všetko ide pri dobrej vôli – stále akoby mal na zreteli svoju fotografickú misiu. Nevyhýbal sa ani na Slovensku tak obľúbenému ľudovému či vidieckemu žánru, sociálnej fotografii (niekedy skôr „pracovnému“ žánru), krajinárskej fotografii, portrétu, reportážnej a reklamnej fotografii.. Keď sa to žiadalo – za Slovenského štátu – tak fotografoval tému „usmievavého Slovenska“ či „radosti z práce“, väčšinou však nezľavil zo svojich fotografických nárokov. Niektoré Dohnányho portréty a osobitne snímky detí, často jeho vlastných, ktoré by ľahko mohol ovládnuť privátny sentiment, ukazujú, že ani strohá modernistická diagonála a rázny výrez nevylučujú empatiu a pocit mimovoľnej bezprostrednej dôvernosti. Aj posledné snímky, ktoré stihol vytvoriť pred náhlou smrťou, svedčia o jeho fotografickej invencii a o miere talentu, aká sa na Slovensku v 20.storočí objavila len málokedy.

Biografia Miloša Dohnányho

Miloš Dohnány sa narodil 4. 1. 1904 v tirolskom meste Lienz. Jeho otec Jozef Dohnány pôsobil ako stavebný inžinier pri rakúskych železniciach až do zániku Rakúsko-uhorskej monarchie. Miloš Dohnány vychodil ľudovú školu a prvé ročníky gymnázia v Innsbrucku. Po vzniku Československej republiky sa začiatkom roku 1919 Dohnányovci presťahovali do Bratislavy. V Bratislave absolvoval reálne gymnázium a v roku 1923 aj Odbornú školu Československých štátnych dráh v Olomouci. Od roku 1923 až do smrti podobne ako jeho otec pracoval na železničnom úseku. Postupne sa stal adjunktom, hlavným adjunktom a inšpektorom Štátnych železníc.
V roku 1930 sa oženil s Margitou Dományovou, s ktorou mal štyri deti. V druhej polovici 30. okov sa stal referentom propagačného oddelenia Riaditeľstva Štátnych železníc a od roku 1942 pôsobil vo funkcii vedúceho Filmovej služby Ministerstva dopravy a verejných prác Slovenskej republiky.
Ako fotograf sa sprvu venoval aktuálnemu obrazovému spravodajstvu – najneskôr od roku 1924 svoje snímky zasielal do viacerých slovenských a českých periodík. Uverejňoval takisto – najčastejšie pod redakčnou šifrou D–amatér – aj články, venované nielen foto- ale aj rádioamatérom a filmovým amatérom, „elektrokutilom“, ale tiež rozvoju turistiky a propagácii jednotlivých regiónov Slovenska. V 30.rokoch svoje články so sprievodnými fotografiami alebo samostatné fotoreportáže so sprievodnými textami niekedy aj sám graficky upravoval. V rokoch 1931–1933 v časopise Vesna založil a viedol pravidelnú poradenskú rubriku pre fotoamatérov, prvú svojho druhu na Slovensku.
Začiatkom 30.rokov sa stáva členom najvýznamnejšieho fotografického združenia na Slovensku – Združenia fotoamatérov YMCA v Bratislave. Od roku 1932 do 1. 1. 1934 študuje na Fotografickom oddelení Školy umeleckých remesiel v Bratislave, vedenom Jaromírom Funkem. Najneskôr od roku 1934 usporadúva kurzy pre fotoamatérov na pôde Fotoklubu YMCA.
V priebehu 30. rokov publikuje fotografie a články v periodikách: Fotografický obzor, Rozhledy fotografa amatéra, Pestrý týden, Lidové noviny, Nový svet, Slovenská politika, Slovenský denník, Slovenský hlas, Slovák, Robotnícke noviny, Železničný časopis. V roku 1936 sa nakrátko stáva členom redakčnej rady časopisu pre československých fotoamatérov Fotografického obzoru, má pripraviť samostatné číslo venované Slovensku. Po rôznych prieťahoch sa to podarí 2. číslom Fotografického obzoru v roku 1938. V tom istom roku sa Dohnány opäť nakrátko stáva členom redakčnej rady časopisu a členom Správneho výboru Zväzu československých klubov fotografov–amatérov.
V roku 1937 vedie fotografickú rubriku v Zpravodaji zamestnancov ČSD a v roku 1938 rubriku Fotoamatér v denníku Slovenský hlas. V tom istom roku spolu s Viliamom Malíkom pripravuje veľkú výstavu Slovensko vo fotografii v Zemedelskom (dnešnom Slovenskom národnom) múzeu.
Po vzniku Fotozboru Klubu slovenských turistov a lyžiarov, strešnej organizácie pre fotoamatérov za Slovenského štátu, stáva sa v roku 1940 členom jej ústredia – náčelníctva ako referent pre fotografické kurzy. Od nasledujúcom roku až do smrti pôsobí vo funkcii miestonáčelníka (zastupujúceho náčelníka) Fotozboru. Od roku 1941 ako externý redaktor časopisu Krásy Slovenska má na starosti informačnú, poradenskú a hodnotiacu rubriku Fotoamatéri KSTL. Okrem toho prispieva do časopisov Panoráma, Náš film, Nový svet, Slovensko, Slovenský magazín, Camera (Luzern) Galerie (Viedeň).
4. 10. 1944 sa stáva obeťou autonehody v uliciach Bratislavy

via sng.sk