Mike Slott na Slovensku na otočke v Košiciach


Tento pôvodom britský hudobník prijal pozvanie do Kulturparku, kde nám demonštroval svoj rýchly život a to nielen hudbou ale aj príchodom a následným rýchlym odchodom. Mali sme šťastie, že jeho hra v nás ostala rezonovať. O naladenie publika sa postaral prešovský zjav Teapot. Jeho ladenie v celku korešpondovalo s britskou nádielkou, ktorú sme následne očakávali. Fascinuje ho často aj preberanie pôvodných línií (napr. Radiohead či Missy Elliott), ktorým dáva svoj ráz nadýchanej formy ovplyvnenej práve britským dupstepom, či inteligentnou tanečnou muzikou IDM. Zvuk západnej Európy sa teda naladil už predčasne, kým prišiel, teraz už New Yorský sympaťák Mike Slott. Ten vniesol do sály nadprirodzenosť, ktorú však štvrtkové publikum ešte zrejme nedokázalo pretaviť na pravý elektronický večer až na niektorých jednotlivcov. After party večera za sprievodu Dalibora Kociána alias Stroona však dostala tiež svoj poslucháčsky ohlas. Večer v podaní interpretov bol nielen vysoko počúvateľný, miestami tanečný, miestami „oblačný“, no tiež sa bolo aj na čo pozerať. Vnoriť sa do atmosféry nám pomáhalo aj dômyselné osvetlenie modrých tónov. Niesli sme sa na obláčiku elektronickej hudby.

Aj keď Mike Slott prišiel naozaj len na skok na návštevu Slovenska bol naklonený myšlienke prehodiť s nami zopár riadkov. Samozrejme, že sme ju využili a začali sme z ostra.

Váš otec, hudobník, mal na Vás najväčší hudobný vplyv?
Asi aj áno. Jeden z tých mnohých, ale skôr v takej podvedomej rovine. Keď ste mladý, stretávate sa často s hudbou. Až keď som bol starší, objavil som jeho vlastnú hudbu a začal ju počúvať.

Aká to bola hudba?
Bola to inštrumentálna hudba, jazz, soul, s veľa emóciami. Prekrásna, naozaj pekná hudba.

Mám pocit, že Vaša hudba je niečím medzi zemou a vesmírom, nevkladáte do nej nejaké vízie, posolstvá čo bude so Zemou a ľuďmi v budúcnosti?
No mám pocit, že dnes sú naozaj čudné časy. Stále o tom premýšľam. Vyzerá to tak, že tu ide v podstate o dve veci, mnoho vecí sa zlepšuje, no zároveň sa mnoho vecí zhoršuje. Nejde o čierno-biele veci, aby sme presne vedeli povedať, čo sa bude diať. Je to simultánny proces. To si myslím, ak to dáva zmysel. (smiech)

Je hudba Vašou najväčšou vášňou?
Myslím, že áno. Ale mám rád aj ľudí, spoznávanie ľudí iných kultúr a takú tú myšlienku svetovej jednoty. A z toho čerpá moja hudba. Takže mám aj iné vášne okrem hudby, ale hudba je jednou z tých veľkých.

Žili ste v rôznych mestách, kde sa teraz nachádzate a prečo?
Momentálne som v New Yorku, v Brooklyne a už som tu dva roky. V minulosti som žil v Glasgowe, kde som začal robiť množstvo muziky. Inak som pôvodom z Írska z Dublinu. No vždy som chcel žiť v New Yorku, už od detstva.

Prečo?
Keď som bol mladší bol som trocha posadnutý hip-hopom a to sa mi spájalo s New Yorkom.

Big City Live?
Hej, big city live (veľkomestský život), no keď sa tam človek už dostane, tak je z toho niekedy celkom unavený. Je to taký mix oboch vecí – má charakter veľkého mesta, no je aj tichšie.

Niekedy ľudia porovnávajú Vašu hudbu s Flying Lotus. Aký máte z toho pocit, ste v nejakej spojitosti, poznáte sa?
Jasné, poznáme sa. Skupina ľudí zo sveta dostane podobnú chuť. Chceli sme robiť hudbu, zjavil sa internet, každý rástol, vymieňali sme si nahrávky a potom niekto vydá platňu a zrazu ľudia vidia: „Ó, on robí zvuk z tadiaľto, tí dvaja sú z tej istej časti sveta…“Aj keď naša hudba môže byť úplne iná. Myslím, že je to len o tom, že sú to len ľudia s podobnými nápadmi v rovnakom čase.

Je nejaká časť sveta, ktorú by ste chceli hudobne navštíviť, kde si myslíte, že by ľudia prijali veľmi otvorene Vašu hudbu aj by Vám vytvorili dobré miesto pre improvizáciu?
Vtipné, práve dnes sme hovorili o Ukrajine. Rozprával som sa s ľuďmi, ktorí by tam chceli ísť a zistiť aká je tam hudba. A ja som vravel, že mám časť rodiny z Ukrajiny a sám by som tam chcel ísť. Rád pôjdem hocikde, kde ľudia budú chcieť moju hudbu. To je pre mňa to najlepšie, hrať pre ľudí, ktorým sa to páči.

via Mária Hricová

+ There are no comments

Add yours