Ladislav Mednyánszky (1852 – 1919). Zo zbierky Slovenskej národnej galérie


Otvorenie výstavy: 30. júna 2005 17.00 hod.
Trvanie výstavy: od 1. júla do 20. októbra 2005
Miesto: Zámok Zvolen, západné krídlo
Kurátorka výstavy: Katarína Beňová

Vo štvrtok 30. júna 2005 bude v západnom krídle Zvolenského zámku SNG otvorená výstava diel Ladislava Mednyánszkeho (1852 – 1919). Jedným z dôvodov pre sprístupnenie ďalšej prehliadky Mednyánszkeho tvorby je pokračujúci záujem o život a dielo tohto maliara stredoeurópskeho formátu v slovenskom prostredí. SNG vlastní jednu z najväčších zbierok maliara v Strednej Európe a jej časť tvorí základ stálej expozície v Kaštieli Strážky.

Ladislav Mednyánszky ( narodený 24. apríla 1852 v Beckove) mal k prostrediu vtedajšieho Horného Uhorska blízky vzťah. Medzi jeho najobľúbenejšie miesta patril kaštieľ rodiny Mednyánszkych v Strážkach, kde prežil svoje detstvo, dospievanie a rád sa sem vracal aj po celý zvyšok svojho života. Pri kaštieli sa nachádzal jediný umelcov stály ateliér, kde mohol nerušene tvoriť. Na jednej strane to bola príroda, ktorá bola svojou živelnosťou stálym námetom Mednyánszkeho tvorby a na druhej strane záujem o človeka, jeho starosti života, ktoré maliar dokumentoval s veľkým záujmom.

Medzi vystavenými dielami sa nachádza niekoľko tematických skupín, na ktorých Mednyánszky pracoval počas svojho života. Z raného obdobia rokov 1875 – 1876 po ukončení štúdií
a z obdobia po návrate z druhého pobytu vo Francúzsku 1878 – 1879 pochádza kolekcia krajinomalieb. Tento žáner sa už od čias jeho prvých umeleckých pokusov stal súčasťou autorovho maliarskeho œuvre. Ďalším významným celkom sú diela, viažuce sa k téme nešťastia
a smrti (Nad hrobom, Nešťastie). Pri tvorbe týchto veľkoformátových kompozícií vytvoril Mednyánszky niekoľko prípravných kresieb, niektoré aj v rovnakej mierke.
Po prvýkrát je na výstave prezentovaná nanovo zreštaurovaná veľkoformátová kresba s motívom mužov, doplnená aj o podobné varianty v olejomaľbe. Popri krajinomaľbe v Mednyánszkeho tvorbe dominuje portrétny žáner, pričom medzi jeho hlavné modely patrili jednoduchí mládenci, muži, sedliaci, pochádzajúci z okolia kaštieľa. Títo silní mladí junáci, ktorých Mednyánszky obdivoval kvôli ich vitalite a životaschopnosti, boli protipólom jeho vlastností a fyzických schopností, ktoré jemu samému chýbali.

Prelomovým sa stal rok 1895, keď zomrel umelcov milovaný otec. Z tohto obdobia pochádzajú diela s motívom smrti, plné melanchólie a symboliky (Smrť starca, Lesný duch). Záverečnou skupinou, ktorá sa viaže k Mednyánszkeho pobytu na území dnešného Slovenska, sú diela, ktoré vznikli okolo roku 1900. Po tomto medzníku trávil väčšinu svojho tvorivého života v Budapešti, Viedni ako i na cestách po krajinách monarchie. Svoju životnú púť zavŕšil službou na fron

via sng.sk