Nitrianska galéria vás v cykle postmutART / zvukobraz-gestotext pozýva na

event – koncert legendy slovenskej experimentálnej hudby

TEÓRIA OTRASU
28.10. 2010 o 18:00

Predstavenie „artistov“ alebo od Teórie odrazu k Teórii Otrasu

Skupinou, ktorá spoluvytvárala základ slovenskej alternatívnej rockovej scény, bola na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia TEÓRIA ODRAZU (TO) z Čadce. Svoju existenciu započala v roku 1987 ešte pod dočasným názvom Basta Fidli z iniciatívy bratov Jula a Eda Fujakovcov. Po odchode E. Fujaka z kapely sa obsadenie TO ustálilo v zložení: Peter „Šteko“ Štekláč – spev, poľnica; Peter „Varso“ Varsavik – gitara; Julo Fujak – basgitara, klávesy a Vlado Šustek – bicie. Tento „kysucký objav“ sa po ohlase z koncertov po bratislavských vysokoškolských kluboch (Unic, Vajnorská a i.) a účinkovaní v Čechách (napr. aj na Jazzových dňoch v Prahe obnovenej Jazzovej sekcie Karla Srpa) začal postupne posúvať k špičke slovenskej rockovej alternatívy. Živé vystúpenia TO sa vyznačovali, podobne ako u Karpatských chrbátov, spontánne teatrálnymi prvkami – bláznivými novovlnovými kostýmami a parodizujúcou excentrickou show s kulisami a rekvizitami. Po dlhotrvajúcich problémoch sa TEÓRIA ODRAZU pozvoľne rozpadá v roku 1993.

V roku 2000 Julius Fujak zakladá združenie Animartis ako aj podivné teleso tEóRia OtraSu (tO). Toto príležitostné zoskupenie slovenských a moravských hudobníkov sa venuje mutáciám intuitívnej a komponovanej hudby so zámerom uviesť do praxe hudobné vnímanie konceptuálnej idey Marcela Duchampa: eros = život. Pod hlavičkou tO sa vo filmovom klube v Nitre a na rôznych festivaloch (Zvuk-Pohyb-Prostor, Opava; Večery Novej Hudby, Bratislava; Alternativa, Praha a i.) realizovali aj ďalšie dva projekty: hudba k projekcii legendárneho hororu F. W. Murnaua Nosferatu (2002) a intermediálny wrestling transpPOPzície (2003). Inklinácia tO ku kinematografii nemej éry sa prejavila aj v jej spolupráci s elektronickým kvartetom MM4 (D/A/CZ) h. w. kocha, B. Wenzelovej, J. Novotneho a D. Šubíka na hudobných improvizáciách k naturalistickému filmu E. von Stroheima Chamtivosť (2003) a nedávno aj s Vladimírom Mertom a Janou Lewitovou k prvému Jánošíkovi (2004) bratov Siakeľovcov. Výsledkom bola zaujímavá koláž folklóru, experimentálnych polôh a starej tradície hrania ilustrujúceho dianie na plátne.

via Nitrianska galéria