Keď Kubánci tancujú, je to malý zázrak – cestovateľské kino sa vyberie na Kubu
Neodolateľné slnko, miešané drinky, exotická kuchyňa, nákazlivá hudba. Kuba už desaťročia láka do svojich osídel cestovateľov z celého sveta. Ale každé peso má druhú stranu, a aj v tejto lákavej krajine kontrastuje tradičná kubánska zábava s nízkou životnou úrovňou. Cestovateľské kino zoznámi návštevníkov v utorok 6. februára v KC Dunaj s miestom nedotknutým západným svetom a s nádychom socializmu, aké nájdete už len málokde. Sprevádzať večerom bude cestovateľka Katarína Líšková, ktorá týmto ostrovom prešla naprieč viac než 50-krát.
Kuba patrí medzi najčastejšie cestovateľské sny ľudí. Aká bola vaša prvá cesta do tejto krajiny?
Katarína Líšková: Myslím, že si ju pamätám celkom presne. Bolo to pred vyše desiatimi rokmi. Vystúpila som na letisku s kolegyňou. Bolo teplo, vlhko a havanské ulice boli mokré po jemnom daždi. Ľudia posedávali na priedomí, rozprávali sa, počúvali hudbu, hrali domino, deti si robili úlohy do školy. Neviem to opísať slovami, ale ten prvý dotyk sa mi tak zapáčil, že sa do Havany neviem prestať vracať.
Z obrázkov, filmov i kníh má asi každý nejakú predstavu o Havane. Zväčša je to predstava o farebných oldschool autách, tancujúcich a spievajúcich ľudí v uliciach, o nabitých baroch i o všadeprítomnom socializme. Ako vyzerá zvyšok Kuby? Čím sa tam živia ľudia a ako tam plynie život?
K. L.: Kuba je určite farebná. Tento stereotyp spĺňa na sto percent. Aj staršie autá jazdia ešte stále dosť často. Dokonca veľa z nich je krásne “načančaných”, aby vozili turistov alebo hocikoho, kto im zaplatí v tzv. tuzexových CUC (kubánske konvertibilné peso). Ľudia asi len tak všade netancujú po uliciach, veď treba aj pracovať a plniť plány (úsmev). Kuba je určite unikátny ostrov. Ja by som povedala, že namiesto socializmu tam vládne “fidelizmus”. Každý sa živí, ako môže. Na Kubáncoch je fascinujúce to, že sú to neskutočne invenční ľudia.
O Kube sa v poslednom období hovorí najmä v súvislosti so vzťahmi s USA a jej otváraniu sa západnému svetu. Ako sa mení kubánska spoločnosť v poslednom období?
K. L.: Kuba sa otvára svetu už od 90. rokov, potom, čo v 1989 im spadol tzv. domček z karát v podobe pádu socializmu v Európe. Ide o postupné a pomalé otváranie sa, ktoré posledné roky naberá na obrátkach. Je evidentné, že to so psychikou a morálkou spoločnosti robí svoje.
Keď sa niekto rozhodne okúsiť atmosféru tejto krajiny, čo by si nemal na Kube nechať ujsť?
K. L.: Určite večernú prechádzku po Malecóne. A keď kúpite fľašu rumu a rozlejete ju domácim prísediacim, hneď máte kopec “kamarátov” na pokec o kubánskom živote. Hemingwayove daiquiri. Hemingway si užíval život v Havane plnými dúškami a vedel, čo je dobré. Ja by som sa určite na jeho výber spoľahla aj dnes. Mimo Havany sa človek chce určite zastaviť v údolí Vinales, ktoré okrem toho, že patrí pod UNESCO, tak sa v ňom vraj pestuje najkvalitnejší tabak na svete. Trinidad má najkoloniálnejšiu atmosféru. Camaguey je zase postavené ako labyrint a Santiago de Cuba má najkaribskejší ráz a najlepšiu hudobnú scénu. Ak už je človek na východe, určite by sa mal okúpať na nejakej opustenej pláži v oblasti Guantanamo. Nie je tam síce biely piesok, ale je to naozaj autentická Kuba s domácimi, ktorí vám navaria tie najlepšie dobroty priamo na pláži. A samozrejme, nemôžete vynechať takmer indiánske mestečko Baracoa.
Čím je podľa vás Kuba výnimočná v porovnaní s inými krajinami?
K. L.: Kuba je ostrov. Všetko, čo sa tam deje sa deje viac-menej bez vplyvu z vonkajška. Len tam. A zároveň je Kuba ovplyvnená a namiešaná z rôznych exotických prímesí. Na svete je málo tak unikátnych krajín ako Kuba. Naozaj, že nie (úsmev).
Na čo si turisti na Kube musia zvyknúť, čo ich tam prekvapí?
K. L.: Vysoké ceny. Ostrov Slobody má podľa mňa momentálne najhorší pomer cena-výkon. Za zlé služby sa platia horibilné peniaze.
Čo ste si vy osobne z tých mnohých návštev na Kube užili najviac?
K. L.: Asi tanec. Keď Kubánci tancujú, je to malý zázrak. Ako predstavenie, ktoré nikto vlastne nehrá. Vznášajú sa, milujú sa, predvádzajú… Bude to znieť ako klišé, ale nikdy inde na svete som nevidela prežívať hudbu ako tu.
Katarína Líšková
je rodáčka z Nitry, ktorá vyštudovala vysokú školu v Španielsku. K cestovaniu sa dostala s pracovnou ponukou v Indii. Po roku sa jej cesty odtiaľ rozbehli po svete. Takmer desať rokov strávila medzi Kubou a Mexikom a ďalšími latinskoamerickými krajinami. Okrem toho cestuje do ďalších zemí, najviac do Japonska, na Madagaskar, do Singapuru, Thajska či JAR.
6. 2. (utorok)
Štart: 17:00 hod.
Lístky: bit.ly/CKKuba