Pekný podvečer vážení poslucháči, počúvate Rádio Slovensko 1, reláciu Z prvej ruky Portréty. Našim hosťom v štúdiu dnes podvečer je riaditeľka Slovenskej národnej galérie (SNG), pani Katarína Bajcurová.

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Príjemný podvečer prajem.“

Ja sa volám Robo Beňo a bude sa pani riaditeľky pýtať rôzne otázky, ale ako už tradične na úvod, dáme si anketu.

Boli ste už v Slovenskej národnej galérii?

Respondenti:
„Nie, ešte nie.“
„Áno. Chodím tam často dosť.“
„Mnohokrát. Ja som si pozeral staré slovenské umenie, jednak sochy, jednak tie maľby a potom slovenských klasických maliarov, Benka, atď.“
„Áno, bolo to vo februári, to boli tí Holanďania myslím že, či Nizozemci, takéto niečo. My sme tam boli z dejín umenia s našou profesorkou, ktorá nám tam ku každému dielu niečo povedala, takže to bolo zaujímavé vcelku.“
„Bola.“
„Áno, bolo to asi pred rokom naposledy.“
„Bola som, ale dávno.“
„Nevyšiel čas.“

Máte doma obraz nejakého slovenského maliara?

Respondenti:
„Mám. Pani Jarmily Veľkej.“
„Možno áno, ale až tak podrobne som to neskúmala že čo sú to obrazy koho.“
„Mám a veľa. Napríklad mám Alexyho, mám Ferenčíka a mám hodne insitných maliarov.“
„Slovenského nie. Zatiaľ mám iba jeden obraz a bohužiaľ je to z inej proveniencie.“
„Určite. Mám Laluhu.“
„Od známeho autora nemáme žiaden obraz. Ale niečo máme. Ale to sú takí ľudoví umelci. To nie je žiaden Martin Benka, alebo niečo podobné.“

Pani riaditeľka, ste spokojná s návštevnosťou SNG?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Mohla by byť vyššia, určite. Dúfam, že máme čo ponúknuť.“

Máte čo ponúknuť. A čo teda treba urobiť pre to, aby tá návštevnosť bola vyššia?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „To je oveľa zložitejší problém možno ako sa na prvý pohľad zdá. Návšteva SNG a stretnutie s umením, s umeleckým dielom zoči-voči by mala byť takou potrebou toho dotyčného človeka. A k tomu, aby to oblo jeho takým vnútornou potrebou, želaním, k tomu ho treba viesť a treba ho k tomu viesť od malička. Čiže je to komplex otázok, ktorý sa netýka iba napríklad reklamy, marketingu tej-ktorej výstavy aby nás bolo počuť a vidieť, ale aj toho, ako ľudí od detstva vedieme k výtvarnému umeniu, k vnímaniu výtvarného umenia, vysokého umenia.“

Ja napríklad patrím do takej generácie ľudí, ktorí už v školách sa stretávali s nejakou výukou, neviem či to bola zrovna ako nejaké vedenie vzťahu k umeniu, ale cez to všetko sa nejako nestretávam s tým, že by práve tá moja generácia sa veľmi tlačila do galérií. Tak neviem potom, ako by sa dal taký vzťah pestovať, vlastne ako by to malo ísť z tej galérie. To asi ťažko z tej galérie von vystúpi niečo, čo by ten vzťah nejakým spôsobom vypestoval.

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Snažíme sa, aby aj ten vzťah vychádzal von z galérie. Čiže máme veľmi veľa programov pre deti, kde práve to chceme a robíme trochu inak ako za našich čias v škole. Oveľa tvorivejšie a tak interaktívnejšie.“

Tam myslím že robíte aj niečo s divadlom Aréna spolupracujete.

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Áno, my sme teraz prvýkrát spolu vstúpili do Detskej univerzity. Čiže sme na celý pripravili špeciálne programy pre poslucháčov.“

A čo tam robia tie deti?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „To už treba povedať v minulom čase, pretože ten týždeň už prebehol, bolo to v júli, koncom júla a mali vlastne v malých skupinkách pracovali, mali pripravené rôzne typy programov, napr. jedna skupina pracovala na výstave, interpretovali obrazy, iná mohla oživovať obrazy nejakým divadlom, ďalšia mohla počúvať nejakú takú naozaj prístupnú prednášku.“

Vy ste tam aj chodili do tejto univerzity detskej?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Ja som bola práve vtedy na dovolenke, takže viem to iba od kolegov.“

Takže ste len pripravovali ten program ako by mal vyzerať.

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Máme na to špecializovaných pracovníkov.“

Z vašej praxe ako to vyzerá? Chodia do galérie ľudia ktorí majú peniaze, alebo ľudia ktorí nemajú peniaze? Alebo to vôbec nemá žiadny vzťah peniaze a umenie?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Ja si myslím, že návšteva galéria nie je vec peňazí. Pretože naše vstupné je by som povedala veľmi ľudské. Symbolické sa nedá povedať, ale ľudské je, dá sa zvládnuť a myslím si, že k nám chodia takí stáli návštevníci, ktorí vedia čo ich tam čaká, ktorí majú radi umenie a ktorí si zvykli galériu navštevovať. A my by sme vlastne chceli získavať čoraz viac takých nových návštevníkov, ktorých nejaká výstava upúta a do galérie sa potom začnú vracať.“

Ja viem teda, že po SNG nepatrí iba tá hlavná budova SNG, ale máte toho viacej. Máte budovu pre insitné umenie v Pezinku, máte na Spiši prekrásny kaštieľ. Ale konkrétne v Bratislave nemyslíte si, že môže návštevníkov odpudzovať aj vzhľad SNG? Teda myslím si že tá časť tej modernej architektúry toľko diskutovanej v médiách?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Určite s tým je problém, pretože je tam aj problém s tým, že návštevníci zo zahraničia nevedia identifikovať vstup napríklad vo Vodných kasární, vstup do Eszterházyho paláca ten je dá sa povedať jasný, ale ďalší vstup sa veľmi ťažko nachádza, ale toto všetko je dá sa povedať v procese riešenia, pretože rekonštrukcia by už mala budúci rok začať. Čiže sme už pri konci projektového riešenia prvej stavby v rámci rekonštrukcie a na jeseň začíname verejné obstarávanie na dodávateľa.“

To znamená že už nebude galéria mať tú prístavbu, to premostenie do ulice, ktoré je také červené? Bude to úplne inak vyzerať?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Premostenie ostane, bude nové, bude dá sa povedať esteticky, funkčne, prevádzkovo zhodnotené, bude oveľa príťažlivejšie.“

Zhodnotené znamená čo?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Bude krajšie, po slovensky povedané.“

Čiže vám sa veľmi nepáči to, ako vyzerá tá prístavba?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Ono sa ani nám nemôže páčiť, lebo tie materiály sú naozaj staré, sú opotrebované fyzicky aj morálne.“

Ale do práce chodíte rada, nie?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Áno. My sme zvyknutí na to ako to vyzerá. Ale zase je príjemnejšie pracovať v novom prostredí, pretože tá jedna časť tej galérii je už 2 roky po rekonštrukcii a je to úplne iný pocit a stretávame sa aj s naozaj takým uznaním návštevníkov z domu aj zo zahraničia že ako to vyzerá. Čiže ak krok za krokom dokážeme takto zrekonštruovať celú galériu, tak to je vlastne náš cieľ.“

Aj sa vám stalo napríklad že ste sa rozprávali s nejakými architektmi , alebo ľuďmi ktorí prídu, hoci aj zo zahraničia, že sa im páči tá budova, alebo máte takú tú spätnú väzbu že fajn, alebo hrozné? Okrem tých ktorí nenašli vchod do galérie.

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Tak oni ho nájde, ono vždycky im ho potom niekto ukáže. Ale to je taký paradox trošku. Väčšine odborníkov sa tá budova premostenia, tá novo postavená časť páči, alebo proste ich priťahuje. Pokladajú ju za dobrú architektúru. Napríklad k nám chodia veľké skupiny architektov, aj významných rakúskych si to pozrieť. Je to taká naozaj na koniec 60. a začiatok 70. rokov, kedy sa ten projekt zrodil, tak to bolo veľmi progresívne riešenie. A druhej strane je verejnosť, často ľudia ktorí nikdy v galérii neboli a pôsobí na nich naozaj iba tá brutálna červená časť tejto stavby, nevedia čo bolo kedysi vo vnútri, pretože teraz je tento priestor nepoužívaný, ktorí ju apriori odmietajú. Bez toho, aby sa zamysleli nad našimi argumentmi prečo je táto stavba dobrá, alebo môže byť dobrá po rekonštrukcii.“

Máte radosť z toho čo teraz vystavujete, aké máte expozície? Alebo chceli by ste ešte niečo viac povedzme?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Vždycky človek chce niečo viac. Náš výstavný program je založený na tom, aby bol taký rôznorodý, aby bol bohatý, aby sme takpovediac ulahodili aj tým čo majú radi staré umenie, aj tým čo chcú umenie súčasné. Teraz v galérii prebieha trienále insitného umenia, čiže umenia neškoleného, naivného, outsiderov a na budúci týždeň sa pripravuje vernisáž výstavy Forma nasleduje risk a to je skutočne pre tých, ktorí majú radi to najsúčasnejšie umenie, že predstavíme niečo, čo ešte na Slovensku v umení vlastne nikto nevidel. Tak by som to povedala, pretože ide o úplne najnovšie trendy vo vizuálnom zmení. Je t o výstava, ktorý vznikla, kurátormi sú manželia Ševčíkovci, to sú veľmi významní kurátori stredoeurópskeho významu z Prahy a naša kolegyňa Monika Mitášová a táto výstava vznikla v spolupráci s galériou Futura v Prahe a sú tam diela medzinárodné a dosť veľa diel je zo Spojených štátov amerických. A pravdaže tam bude predstavená aj slovenská scéna.“

Aké obrazy vám visia doma, vo vašom byte?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „No tak určite súčasné umenie, pretože ja možno by som chcela aby by visela klasická moderna, ale to by som na to musela mať.“

Aha, tak tá túžba sa tam celkom nespája s tou realitou áno?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Takže mne je najbližšie ako historičke umenia, teraz nehovorím ako riaditeľke galérie, je klasická moderna slovenská. Tým sa zaoberám.“

A čo teda by ste chceli, aby vám v byte viselo, aké obrazy? Alebo možno to nie sú obrazy, možno teda sochy máte radšej, alebo nejaké malé sošky, alebo nejaké iné plastiky.

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Ja mám v byte obrazy, alebo aj sochy od autorov ktorých mám rada, s ktorými som spolupracovala, čiže mám k nim aj iný vzťah ako profesionálny.“

Tak ale to niekedy trebárs máme doma aj také sošky a možno aj na to mi niečo poviete, ktoré máme po babičke a ktorým sa všeobecne hovorí že gýč, ale máme ich radi práve preto, že nám niečo hovoria.

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „To je v poriadku.“

A keby sme tak zabŕdli, čo si vy myslíte, že teda gýč je čo? Toto mi ešte nikto tak celkom presne a uspokojivo nevysvetlil. Ja tak matne tuším že ktorý je vlastne gýč, ale niekedy neviem, či sa aj gýčovo sám nechovám.

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „O gýči je už obrovská literatúra a množstvo definícií čo to je. Tak je to vlastne, ako hovorí odborná literatúra nejaký predmet ľúbivej povahy, ktorý sa páči každému, ale ktorý nemá tú umeleckú hodnotu. Skôr je možno napodobenina niečoho drahšieho, čiže v nejakej lacnej verzii. Je t am množstvo úvah a teórií čo gýč je.“

Vy máte doma niečo čo tak vám aj pripomína že je to gýč, ale máte to rada? Napríklad nejaké porcelánového psíka, hrajúceho sa s loptičkou, alebo jeleň, ktorý unáša devu v sukni?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Určite by sa nejaké také hračičky niekde v kútiku našli.“

Trpaslíka do záhrady by ste nechceli?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Nie, záhradu nemám.“

Záhradu nemáte a tak trpaslík ani nemá kde byť. Keď som sa pýtal, že po čom by ste tak túžili, že v galérii čo by ste tak chceli mať, tam ste zrejme limitovaná finančnými prostriedkami čo všetko tam môžete mať. Čo by ste tam chceli mať, alebo aký máte sen dostať do galérie?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Kupovať viac európskeho umenia. Alebo aspoň stredoeurópskeho umenia. Pretože zbierky ako také a štruktúra zbierok, bohatstvo zbierok, to akých autorov máte v tých zbierkach, to vlastne dvíha tú galériu v rebríčku nejakého významu, aj v takých iných súvislostiach.“

A keď vystavuje slovenský nejaký autor v galérii u nás, to je jedno v ktorej z budovu SNG, zdvíha to teda aj jeho prestíž smerom na prezentáciu do zahraničia?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Určite. Nielen na prezentáciu. Ak SNG uvedie nejakému umelcovi výstavu, zvyčajne už je to taká výstava umelca, ktorý má už za sebou dosť rozsiahle dielo, nechcem ešte hovoriť o súbornom dielo, pretože ak ide o žijúceho autora tak ten ešte má niečo predsa len pred sebou, tak všimli sme si, že napríklad vzniká potom aj väčší záujem o jeho diela medzi zberateľmi. Často sa stáva, že sa tieto výstavy ešte reinštalujú aj v zahraničí.“

A aké renomé majú momentálne slovenskí autori, ktorých ste teda aj vy podporili v zahraničí? Sú rešpektovaní naši výtvarníci v zahraničí?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Toto je dosť zložitá otázka.“

Dôležitá bude odpoveď.

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „To je na dlhú debatu. Tak by som povedala, v 60. rokoch to bolo oveľa jednoduchšie ako dnes. V 60. rokoch nohí naši mladí umelci mimoriadne vyleteli na západe. Keby tam ostali, možno by sa stali hviezdami a slávnymi. Väčšina sa vrátila späť a ostali na Slovensku a viete ako to išlo ďalej, čiže už po revolúcii, po 89. roku už takáto doba nenastala. Bol chvíľu taký oveľa väčší záujem o tie umenia z východu v Európe, ale potom, asi po takých 2-3 rokoch tento záujem by som povedala opadol, svet je oveľa väčší. Tá sféra okolo výtvarného umenia sa stala oveľa viac previazanou na súkromné galérie, na trh, na marketing, na lobistické skupiny, na súkromné galérie, čiže dostať nejakého významného umelca, dobrého, o ktorom my sme presvedčení von a urobiť mu meno v zahraničí, je dnes oveľa, veľa ťažšie. Ale teba povedať, že niekoľkým slovenským umelcom sa t o podarilo. Že už veľmi pekne, veľmi dobre naštartovali aj svoju kariéru v západnej Európe.“

Pomohli ste tomu aj vy, že ste tu raz vystavovali, alebo svojimi osobnými kontaktmi sa vám podarilo niekoho dostať z týchto umelcov von už v tej pozícii v ktorej ste?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Neviem, že či o tých mladých sa to dá hovoriť. Možno skôr pri tých starších umelcoch, ktorým sme robili veľké retrospektívy, tak tí vlastne ako keby pokračovali ďalej, ale skôr pri tých mladých umelcoch väčší význam majú súkromné galérie spoločností, ktoré proste ako keby nájdu partnera v zahraničí. Je to na inej štruktúre ako na štátnej.“

Trošku tak odbočím. Keď ste sem išli do štúdia, uvažovali ste aj nad tým, že na aké otázky nerada odpovedáte? Alebo nechcete žiadne také dostať?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Viete čo, snažím sa odpovedať na všetky. Na bulvárne by som nerada odpovedala.“

Tak mám pre vás ponuku, že si môžete nechať zahrať pesničku nejakého autora, ktorého máte rada. Kto to bude?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „My sme sa dohodli, na Vladimirovi Vysockom.“

(hudba)

Pani riaditeľka, prečo práve ste si vybrali tohto autora, teda pesničku Vysokého. Je to rebel.

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Mám vzťah k ruskej kultúre a k Vysockému zvlášť.“

Čiže nie tá téma že rebel?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Nie, nie.“

Rebel v umení to je dobrá téma? Nad tým ste nerozmýšľali ako kurátorka niekedy napríklad?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Rebel v umení by som povedala že skôr je téma v minulom čase. Neviem, v súčasnosti veľkých rebelov nevidím. Aj keď možno to súčasné umenie vyzerá tak inak.“

Ale pre umelcov je asi také príznačné, že vždy v tej danej dobe v ktorej tvoria sa im niečo nepáči a voči tomu sa búria. A keď to bol politický tlak, tak sa nejakými prostriedkami búrili voči tomu politickému tlaku a teraz možno je to sila peňazí, ktorá ich zatláča do defenzívy a núti ich robiť niečo iné čo by chceli.

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „No ale v súčasnom umení je to dosť by som povedala o peniazoch. A keď sa chce umelec presadiť, musí začať diela predávať. Umelec, ktorý robí sám pre seba, ktorého nepoznáme, nevieme o ňom atď., neviem či to je práve tá pozícia rebela. Lebo vlastne sa v spoločnosti to dielo nerealizuje nejako. Ale skôr tá kategória rebelstva by sme ju mohli skúmať v súvislosti so 60. a 70. rokmi. Keď skutočne tí umelci, ktorí sa dostali do tej opozície voči moci, robili to umenie nezištne by som povedala. Potrebovali sa vysloviť, potrebovali vysloviť svoj odpor voči vtedajšej spoločnosti.“

A dnes sa teda nestretávate s tým, že by vyjadrovali umelci nejaký odpor voči tomu že tlak peňazí.

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Určite ho vyjadrujú, veď vlastne je teraz veľmi veľa umeleckých diel, ktoré sú politického charakteru, alebo ktoré reagujú na súčasnú sociálnu situáciu. Od politiky, až po globálne všeľudské problémy, alebo problémy životného prostredia, alebo konflikt kultúr a civilizácií vzájomných. Ale na to, aby umelecké dielo takéto vzniklo súčasného umenia, treba prostriedky.“

Takou súčasťou našej relácie je dotazník. Aké umelecké dielo vás v poslednom čase zaujalo? To je dotazník pre vás ako vyšitý.

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Ďakujem. Naposledy som bola v Prahe, videla som tam niekoľko skutočne veľmi dobrých výstav a azda čo som nepoznala, tak je to súčasný nemecký maliar Neo Rauch.“

Áno, na Nea Raucha nás myslím už pozýval aj Michal Hvorecký, aby sme sa na to určite išli pozrieť do Prahy.

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Už skončila tá výstava, my sme ju ešte stihli.“

A na Slovensku nebude? Neinšpirovalo vás to do takej miery, že by ste uvažovali nad tým že dotiahnuť to sem? Alebo je to problém?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Určite je to problém. Bola to jedna z najdrahších výstav. Je to veľmi drahý autor. Vystavovanie je, zase sa k tomu vraciame, aj o peniazoch. Ale možno raz.“

Čo má Slovensko najzaujímavejšie?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Najzaujímavejšie, ja si myslím, že má nádhernú a veľmi rôznorodú prírodu a keď je do tej prírody zasadená pamiatka, umelecké dielo, tak to je neopakovateľné.“

Kde je také miesto, kde je na Slovensku v krásnej prírode zasadené nejaké umelecké dielo? Pokiaľ si odmyslíme niektoré z pozostatkov architektúry ešte zo stredoveku?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „No Spiš, alebo napríklad aj kaštieľ v Strážkach, ktorý spravuje SNG, aj architektúru rátam za umelecké dielo. Vlastne myslím tým ako nehnuteľné pamiatky. No a práve kaštieľ Strážky a jeho zasadenie do prírody je teraz ohrozené, pretože v tesnej blízkosti tejto historickej krajiny vzniká priemyselný park, ktorý to skutočne dosť naruší. Ale to už je téma na inú debatu.“

Snažíte sa, aby tam nevznikol?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Snažíme sa, aby tam vzniklo ochranné pásmo.“

Čo je typické pre váš domov? Okrem obrazov?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Okrem toho že je to petržalský byt, tak sa ho práve snažím odlíšiť tým, že sú tam obrazy.“

Ako ste na tom s modernými technológiami?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Bez laptopu si ani už neviem život predstaviť.“

Na čo ste najviac hrdá?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Možno na svoju prácu, na to čo sa mi podarilo, hoci to je také relatívne.“

Takže vlastne sama na seba.

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Nie na seba. Na to, že môžem robiť to čo ma baví.“

Ktorú vlastnosť na sebe nemáte rada?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Možno niekedy nerozhodnosť.“

Váhate že kúpiť obraz, nekúpiť, kúpiť niečo iné radšej.

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Váham, aby som sa dobre rozhodla.“

Ak by ste sa mohli vrátiť v čase, ktoré obdobie histórie by ste si vybrali?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Neviem, pretože ženy to mali v minulých historických obdobiach ťažké. Tak možno také historické obdobie, kedy žena mala ešte nejakú silu v spoločnosti, tak možno v antike.“

A mohli by ste mohli aj do chlapa prevteliť, nie? Či to si neviete vôbec predstaviť?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „To si neviem predstaviť.“

Čo obdivujete na opačnom pohlaví?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Zmysel pre humor, ktorý je iný ako u žien.“

Rada sa bavíte práve s chlapmi práve tak, keď je tam humor?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Áno.“

Stretli ste už niekoho kto sa vám podobal?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Kto sa mi podobal nie, ale viem že mám, aspoň som mala menovkyňu.“

S kým by ste sa chceli stretnúť a čo by ste mu povedali?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „No napríklad by som sa chcela stretnúť s už niektorými nežijúcimi umelcami a vyspovedať ich.“

Ktorý by to bol?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Napríklad Ľudovít Fulla, alebo Martin Benka. To sa mi nepošťastilo ich zažiť ešte živých.“

Aj ste si to niekedy predstavovali že čo by ste sa ich asi tak spýtali?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Teraz by som sa už veľmi presne vedela čo sa ich mám opýtať, keď už mám ich dielo preštudované.“

V čo veríte?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „V takú nejakú základnú ľudskú poctivosť.“

Čo je podľa vás v živote človeka najdôležitejšie?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Asi to čo som povedala, žiť tak, aby sa človek nemusel hanbiť.“

Tak tým sme vyčerpali otázky z dotazníku, bolo ich 13. Vy ste pred tým dotazníkom hovorili o tom, že Neo Rauch je drahý autor. Čím sa ten autor stáva drahým? Má na tom veľký podiel marketing dneska?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Súkromní galeristi, marketing, reklama a určite aj kvalita. A potom aj záujem zberateľov, súkromných galérií, čiže je to dielo takpovediac na roztrhanie nakupované za veľké sumy.“

Aký máte vzťah teraz ku komiksom. Je to úplne súčasné umenie, aj keď teda nie je najnovšie a mladí ľudia zdá sa že ho vnímajú veľmi pozitívne, aj keď na Slovensku je s tým trošku problém. Máte rada komiksy?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Nedá sa povedať že by som si teraz komiksy čítala. Na Rýchle šípy si pamätám, že ich v detstve hrali, vtedy možno iné ani neboli.“

Boli. Bol predsa Pif.

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Áno, ale nebol taký dostupný. U môjho syna si pamätám, že tiež bolo očarenie disneyovskými komiksami atď., ale určite predmet umenia sa rozširuje dnes. Čiže aj komiks patrí vlastne do sféry záujmu historikov umenia. Dnes vlastne skúmame nielen vysoké umenie, ale aj tie tzv. nízke žánre. Už sa vlastne aj to rozdelenie vysoké – nízke stiera. Patrí to do sféry súčasného života, vizuality, istého vyjadrenia súčasnej civilizácie.“

Ešte t ak pred úplným záverom sa spýtať, keď si volíte dovolenku, volíte si ju podľa toho že idete do oblasti kde je nejaké umenie, kde je čo vidieť, alebo v tom čase chcete úplne vypnúť a ani umenie nechcete vidieť.

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Raz je to tak, raz inak. Niekedy mám rada úplne vypnúť a nemyslím na prácu, ale zase ak sa v okolí nachádza nejaká pamiatka, tak určite si ju pôjdem pozrieť.“

A vaša rodina to akceptuje?

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Áno, samozrejme.“

Tak potom vám veľmi pekne ďakujem za návštevu v štúdiu a teším sa na to, keď sa niekedy znova niekde v štúdiu stretneme. Poslucháčom želám pekný večer. Zo štúdia sa s vami lúči Robo Beňo. Mojim hosťom dnes v relácii Z prvej ruky Portréty bola riaditeľka Slovenskej národnej galérie, pani Katarína Bajcurová.

Katarína Bajcurová, riaditeľka SNG: „Ďakujem a príďte sa k nám pozrieť.“

Dobrý večer.

via sng.sk