Romantika, voňavé ruže, zelený park, slávny Beethoven či zaujímavý príbeh ružovej grófky – to všetko môžu návštevníci zažiť v kaštieli v Dolnej Krupej, ktorý je v správe SNM-Hudobného múzea. Kaštieľ sa nachádza neďaleko Trnavy a ukrýva v sebe nielen zabudnuté tajomstvá šľachtických rodín Brunsvikovcov – Chotekovcov, ale aj vzácne hudobné nástroje.

Príjemnému prostrediu malej obce Dolná Krupá asi 10 km od Trnavy dominuje klasicistický kaštieľ. Jeho výstavba a história je spojená s rodinami Brunsvikovcov a Chotekovcov. Kaštieľ po odchode poslednej grófky Márie Henriety Chotekovej po 2. svetovej vojne vyrabovali. Zriadil sa tu ústav na liečenie tuberkulóznych chorôb a v 60. rokoch ústav pre duševne chorých pacientov. Koncom 70. a počas 80. rokov 20. storočia sa v kaštieli – vtedajšom Domove slovenských skladateľov stretávali hudobní umelci, ktorí tu hľadali inšpiráciu. Určite ju našli – veď prostredie je skutočne malebné. V okolí kaštieľa sa nachádza rozsiahly 17-hektárový park, v ktorom rastie aj unikátny 150-ročný sekvojovec mamutí vysoký vyše 45 metrov.

Pri kaštieli sa ozývajú tóny nádhernej hudby. Svoj pamätník so stálou expozíciou má pri kaštieli totiž autor európskej hymny – Ludwig van Beethoven. Svetoznámy skladateľ mal veľmi blízky vzťah k Brunsvikovcom. Najmä k neteriam vlastníka Krupanského panstva Jozefa Brunsvika – k Júlii Guiccardi a Terézii a Jozefíne Brunsvikovým. Jednej z nich, pravdepodobne Jozefíne, adresoval tzv. list nesmrteľnej milej, jeden z najslávnejších milostných listov. Júlii zase dedikoval dnes svetoznámu Sonátu mesačného svitu, ktorú podľa informácií pokračovateľov rodu Brunsvik – Chotek  skladateľ skomponoval člnkujúc sa na jazere v parku kaštieľa.
 
Dolnú Krupú preslávila svojím rozáriom začiatkom 20. storočia Mária Henrieta Choteková, posledná grófka, ktorá zostala v obci. Miestni ju prezývali „dušenka“, tak totiž nazývala spoluobyvateľov, keď sa prechádzala po dedine oblečená v slovenskom kroji. Pri kaštieli vybudovala najväčšie rozárium na Slovensku a v strednej Európe. Výsledkami jej pestovateľského úsilia sa síce nemôžeme prezentovať, ale Slovenské národné múzeum sa snaží o návrat k slávnej tradícii. V súčasnosti prebieha nová výsadba historických ruží, ktoré sa pestovali na prelome 19. a 20. storočia a kvitnú len raz do roka. Každoročne sa v júni uskutoční 2-dňové podujatie Slávnosť ruží, kedy kaštieľ ožíva mnohými aktivitami a rozvoniava výstavenými ružami, ktorými sa pýšia pestovatelia z celého Slovenska.

„Ružová grófka“ v estetickom cítení a výchove nasledovala svoje predchodkyne, keďže rodová vetva „po praslici“ zohrávala významnú rolu v dejinách panstva. Na ženy tohto rodu upozorňujeme výstavou v Henrietinej komnate, kde prezentujeme deväť novoobjavených pozoruhodných kresieb kontesy Henriety Brunsvikovej z rokov 1800 – 1801 s jej podpisom. Tvorbu 13-14 ročnej dcéry Jozefa Brunsvika (starej matky M. H. Chotekovej) mohol pravdepodobne obdivovať aj sám Beethoven… Tento mimoriadne dôležitý nález  dáva SNM-Hudobnému múzeu nádej, že sa do kaštieľa vrátia aj mnohé ďalšie predmety, ktoré sa po roku 1945 stratili alebo presunuli inam.

Kaštieľ navštívili mnohé zaujímavé osobnosti. Návštevníci SNM-Hudobného múzea môžu nasledovať kroky rakúskeho maliara Oskara Kokoschku, francúzskeho spisovateľa Romaina Rollanda, zo slovenských osobností 20. storočia okrem Eugena Suchoňa, Jána Cikkera či Andreja Plávku väčšiny hudobných tvorcov, ba i mnohých literátov, výtvarníkov. Z Dolnej Krupej sa roku 1908 vysťahovala do USA rodina Dopyerovcov – vynálezcov akustickej rezofonickej gitary (dobro) považovanej za americký národný hudobný nástroj.

História múzea
Počiatky hudobného múzejníctva na Slovensku siahajú do 50. rokov 20. storočia, kedy sa Juraj Šimko-Juhás usiloval o zriadenie Slovenského hudobného múzea v Dolnej Krupej. V tom čase získal mimoriadne cenný materiál (archívne fondy ako aj hudobné nástroje) pochádzajúci z viacerých šľachtických sídiel. Tieto zbery vytvorili základ zbierkového fondu múzea, ktoré spočiatku bolo od roku 1965 ako Hudobné oddelenie súčasťou Historického ústavu SNM a až roku 1991 sa osamostatnilo. V Dolnej Krupej malo už do 80. rokov 20. storočia vysunuté pracovisko s depozitármi hudobných nástrojov a Beethovenovým pamätníkom. Celý areál niekdajšieho dolnokrupského panstva vrátane budovy kaštieľa a historického parku prevzalo múzeum do správy až v roku 2003. Pôvodné bratislavské pracovisko situované na Bratislavskom hrade sa z priestorov paláca kvôli jeho rekonštrukcii presťahovalo do severných hradieb hradu a do dolnokrupského depoziára sa presunuli aj zbierky archívnej povahy. Ten v sebe ukrýva vyše 120 000 zbierkových predmetov – archívnych dokumentov, notových zápisov, rukopisov, rôznych zvukových nosičov a pod. Uschováva pamiatky hudobnej povahy z rôznych historických období, od 14. storočia až po súčasnosť. Dôležitou súčasťou fondu je zbierka hudobných nástrojov, ktorá sa svojím rozsahom (takmer 3 000 predmetov) i obsahom radí k významným zbierkam v rámci Európy.

via snm.sk