Na akcii nazvanej Remake me high! (Digitálna horúčka sobotňajšej noci) rozbliká 6. novembra o 20.00 bratislavský A4 – nultý priestor multimediálny štart medzinárodného projektu REMAKE, tvorivo nadväzujúceho na známu aj neznámu históriu elektronického umenia. Oslovení vizuálni umelci, dátoví mágovia a laptopoví hudobníci pripravili intenzívny prúd obrazov a zvukov, inšpirovaný vybranou tvorbou technologickej éry. Súčasťou večera sú premiéry dvoch pôvodných slovenských umeleckých projektov, ale aj audiovizuálne predstavenia zahraničných hostí.

Zdeno Hlinka (Zden) sa pozrie posunutou optikou vlastného vizuálneho softvéru na estetiku internetového umenia 90. rokov, španielsko-švédske duo Raquel Meyers a GOTO80 uvedie divákov do tranzu predstavením Polybius 2.0, čerpajúcim z vizuality starých počítačových hier. Peter Gonda (gnd) s Michalom Cábom (Cabowitz) prichádzajú s vlastným uplatnením literárnych tzv. “cut-up” techník a reinterpretáciou kultového diela Dreamachine Briona Gysina zo 60. rokov (pozor: nevhodné pre epileptikov!). Populárne šlágre v rámci elektrošou Jakuba Pišeka Hallogenerator zaspieva nešťastne zaľúbený robot.

Hlavným organizátorom projektu REMAKE je združenie Atrakt Art. Akcia Remake me high! sa uskutoční s podporou programu Kultúra Európskej únie, Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR a Nadačného fondu Slovak Telekom pri Nadácii Intenda.
http://remakeme.eu/
http://www.a4.sk/program/2010-11-06-20-00

Raquel Meyers (ES/DE) + GOTO80 (SE): Polybius 2.0
Polybius 2.0 je jedným z radu projektov umeleckej dvojice Raquel Meyers a Goto80, ktoré skúmajú z kritického pohľadu vzťahy medzi videohrami, umením a spoločnosťou. Korene ich tvorby sú v 8-bitovej demoscéne a punkrocku, avšak ich prístup má rozhodne bližšie k razantnému narábaniu so symbolizmom a technológiami, než k nostalgickému rozjímaniu.
Podľa istej urbánnej legendy bola Polybius videohra pre hracie automaty, ktorú vypustila na trh v americkom Portlande roku 1981 tajomná firma s názvom Sinneslöschen (po nemecky „vymazanie zmyslov“). Hra údajne vyvolávala závislosť a spôsobovala hráčom zvláštne stavy: nepríčetnosť, stratu pamäti, hrôzostrašné nočné mory a dokonca sa vyskytli aj samovražedné tendencie. Onedlho po svojom uvedení však zmizla bez stopy a hoci existuje viacero webstránok s touto tematikou (Polybius sa dokonca objavil aj v jednej epizóde seriálu Simpsonovci), nepodarilo sa nájsť žiadne dôkazy o jej existencii. Projekt Polybius 2.0 je tvorivým remakom pôvodnej, „nezvestnej“ hry v podobe audiovizuálneho predstavenia. Kombináciou vektorovej estetiky, manipulácie videa a 8-bitovej technológie sa usiluje španielsko-švédske duo navodiť v divákoch zmenený stav vedomia a pocit fiktívnej reality bez možnosti úniku: buď hráš, alebo zomrieš!

http://www.goto80.com/
http://en.wikipedia.org/wiki/Polybius_(game)
http://www.joltcountry.com/polybius.html

Zden (SK)
Zdeno Hlinka, známy ako Zden, sa venuje tvorbe počítačovej demotvorbe od 90. rokov. Neskôr sa stal vyhľadávaným VJ-om s vyhraneným autorským rukopisom a naprogramoval aj vlastný softvér na vytváranie a mixovanie obrazu. V novom predstavení, premiérovo uvedenom v rámci projektu REMAKE, sa inšpiruje vizualitou internetového umenia (označovaného tiež ako net.art), najmä tvorbou kultovej belgickej dvojice JODI. Zároveň sa tu Zden, ktorý bol mimochodom sám aktívnym členom medzinárodných net.artových kruhov, po prvýkrát predstaví aj v úlohe autora zvukovej zložky.
Medzi obľúbené net.artové postupy patrila ironizácia prvkov užívateľských rozhraní, internetoví umelci tvorivo a často radikálne využívali technológie, ktoré sú pre bežného užívateľa ukryté za viditeľnou tvárou webu, tematizovali estetiku samotného kódu, ale aj chyby a poruchy pri zobrazovaní.
http://zden.satori.sk/
http://jodi.org/
http://en.wikipedia.org/wiki/Net.art

Gnd (SK) + Cabowitz (CZ)
Nové multimediálne predstavenie VJ-a a programátora Petra Gondu (gnd) a pražského rezidenta, experimentálneho hudobníka Cabowitza (alias Michala Cába) je poctou tvorbe britského umelca Briona Gysina. Odkazuje na svetelno-kinetický objekt s názvom Dreamachine a takzvanú „cut-up“ techniku (kde úryvky jedného textu slúžia na vytvorenie iného textu), využívanú Gysinovým priateľom Williamom S. Burroughsom. Pôvodná inštalácia Dreamachine mala podobu dierkovaného valca, položeného na rotujúcom tanieri gramofónu. Vo vnútri bola umiestnená žiarovka, ktorej svetlo pri otáčaní striedavo prebleskovalo otvormi von, s frekvenciou 8 a 13 pulzov za sekundu. Táto frekvencia korešponduje s elektrickými alfa-vlnami, ktoré sú v ľudskom mozgu prítomné pri relaxácii. Keďže toto svetlo pravidelne dráždi očný nerv, divák so zavretými očami údajne v blízkosti Dremachine „vidí“ rôzne farebné obrazce a dokonca môže dôjsť až k navodeniu hypnotických stavov.
http://www.gondapeter.sk/
http://www.cabowitz.com/
http://en.wikipedia.org/wiki/Dreamachine
http://legendsmagazine.net/105/brion.htm

Kubriel (SK): Hallogenerator
Hallogenerator je zábavná i nostalgická multimediálna elektroperformance, nesúca sa v duchu starých šlágrov odetých do zvuku éry 8-bitových počítačov. Vykresľuje kontrast medzi digitálnym svetom strojov a biomorfným svetom ľudí, kde obe strany sem-tam zlyhávajú a zároveň skórujú v temnej atmosfére nepredvídateľných súvislostí. Utopický príbeh starého a nešťastne zaľúbeného robota rozpovie Jakub Pišek, svojou bohatou multimediálnou tvorbou známejší skorej na východe Slovenska, ako v Bratislave. Špeciálne pripravený autorský softvér generujúci zvuk i obraz v reálnom čase totálne vyťažuje obstarožný laptop. Aké sú jeho možnosti, a čo je už príliš? Kubrielova performance je svojským remakom konceptu 386DX ruského mediálneho umelca Alexeja Shulgina, ktorý v roku 1998 prestrojil starý počítač na žobráka, spievajúceho syntetickým hlasom známe hity. 386DX bola údajne tiež „prvá kyberpunková rocková skupina“.
http://www.myspace.com/hallogenerator
http://www.easylife.org/386dx/

via a4.sk