Tehlové domy obrastené brečtanom a poprepletané labyrintom potrubia, daždivé počasie, hmlisté rána. Pripomína vám to Anglicko? Vôbec nie ste ďaleko.
Takmer všetky práce Davea McKeana sú poznačené akousi ghotic atmosférou a to sa ani nemusia odohrávať na Britských Ostrovoch. A kto vlastne Dave McKean je?

Fantázia a spomienky
Vo svete umelcov je známy ako ilustrátor, režisér, maliar, fotograf, ale predovšetkým ako jeden z najvýznamnejších komixových umelcov posledných dvoch či troch desaťročí. Dá sa povedať, že jeho umelecká kariéra sa začala rokom 1986, kedy sa stretol s Neilom Gaimanom.

Toto stretnutie pre neho znamenalo viac ako len dlhoročnú spoluprácu na mnohých grafických románoch či ilustráciách. Gaimanov scenár mu dal voľnosť prejaviť sa ako umelec a dať jednotlivým príbehom dušu. Ich spoločné diela sa tak nepodobajú ako vajce vajcu, ale každé je niečím nové, niečím jedinečné. Hlavnými témami ich prác sa stal problém fantázie, pamäte a spomienok.

Dadaistický rukopis
Ani v jednom z projektov, či už grafickom románe, fotografiách alebo filmoch, Dave neopustil svoj typický pochmúrny, mnohokrát až desivý rukopis. Napätie nevytvára krvavými scénami či otvorenými súbojmi hlavných hrdinov, ale využíva silu akvarelových hmlistých efektov, ktoré strieda s gestickou kresbou alebo kolážou. Na prvý pohľad málo účinná metóda sa vás dotkne natrvalo.

Tento rozhodne zaujímavý prístup k prerozprávaniu vlastných myšlienok vás núti pozastaviť sa pri stránkach alebo aj samotných dielach, a zamyslieť sa nad obsahom a dôvodom použitia takýchto dadaistických koláží, pretože inak by ste sa mohli stratiť ako v Kaffkovom Procese.

Miešanie médií sa pre neho stalo akýmsi trademarkom, vďaka ktorému sa jeho práce nedajú zameniť. McKean nemá problém prekročiť kedysi stanovené hranice komiksu a „vyššieho“ umenia. Na pozadí umeleckých diel, ktoré by sa nehanbila vystaviť ani
jedna galéria, rozvíja príbehy obyčajných ľudí.

Obyčajní superhrdinovia
Signal to Noise, Violent Cases, Cages, Batman: Arkham Asylum – názvy grafických románov ako stvorené pre superhrdinov v obtiahnutých kombinézach a s nafúknutými hrudníkmi.

Dave McKean však nehľadá nových superhrdinov. Sústredí sa na človeka a jeho každodenný život, ktorého zvládnutie je často podmienené inými superschopnosťami akými oplývajú nadľudia ako Superman alebo Spiderman.

Vyrovnať sa s diagnózou rakoviny a s postupným umieraním, pochopiť svet dospelých, keď ste ešte dieťa, či žiť život izolovaný od všetkých priateľov a rodiny je čitateľom bližšie ako dilema Icemana, na koľko stupňov má znížiť svoju teplotu, aby zmrazil svojho nepriateľa.

McKeanov Batman je zaujímavým príspevkom do sveta superhrdinov. V jeho podaní pôsobí rovnako desivo ako Joker, a mesto Gotham, ktorého je ochrancom, sa pod Daveovými rukami zmenilo na mesto monštier a bláznov presýtené strachom každého o vlastnú kožu. Akvarelový takmer turnerovský Batman tak potom pôsobí ako duch či ďalšia príšera.

Knihy, filmy a galérie
Keďže Dave McKean neostal len pri grafickom románe, s jeho prácami sa môžete stretnúť či už ste milovník kníh, filmov alebo galérií moderného umenia.

Do sveta ilustrácií prispel projektmi pre detskú literatúru, ale aj súborom cestopisov z miest, ktoré mal možnosť navštíviť. Tie sú vytvorené čisto zo skíc a náčrtov, ktoré tak podávajú subjektívny dojem z daného miesta. Jeho rukopis cítiť aj na filmoch ako Ospalá diera, Harry Potter a väzeň z Azkabanu, Harry Potter a ohnivá čaša alebo MirrorMask.
Dôkazom jeho geniality ako umelca miešaných médií sa stali jeho maľby a fotomontáže. Tie vznikali postupne ako experimenty, pri ktorých kombinoval tri navzájom rôzne médiá – kresbu, maľbu a fotografiu, a mnohé skôr ako ich stihol vystaviť v niektorej zo serióznych galérií, sa stali súčasťou jeho grafických románov.

Krehká brutalita
Dave McKean sa nesnaží svojimi dielami šokovať. Brutalitu a agresivitu života podáva cez krehké, prchavé médiá. Dokonca aj v samotných príbehoch, ktoré reagujú na násilie sa snaží krvavým scénam vyhýbať. Na druhej strane sú však jeho diela zastreté pochmúrnou náladou, ktorá určitým spôsobom súvisí so životom a trápením hlavného hrdinu alebo predznačuje zvrat v samotnom deji.

Skrátka, pri McKeanových prácach vám naskočí husia koža skôr ako pri útoku zombies alebo príchode mimozemšťanov.