Esterházyho palác, 1. poschodie, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava
Trvanie výstavy: 13. apríl 2006 – 28. máj 2006
Kurátor výstavy: Lóránd Hegyi
Asistentka kurátora: Pauline Faure-Vergne
Spolupráca za SNG: Beata Jablonská, Alexandra Kusá

Slovenská národná galéria opäť prináša slovenskému divákovi umenie zvučných mien, výber z kvalitnej zbierky európskeho výtvarného umenia a naviac pod režijným dohľadom slávneho kurátora. Dvadsaťjeden diel desiatich umelcov zvučných mien zo zbierky Múzea moderného umenia (Musée d’Art Moderne – MAM) v Saint-Étienne predstaví európsky kurátor, historik umenia a súčasný riaditeľ múzea – Lóránd Hegyi.

Diela zo zbierky Múzea moderného umenia v Saint–Étienne, ktoré budú predstavené na pôde Slovenskej národnej galérie, sú v pravom slova zmysle heterogénnymi „vzorkami“ rozličných smerov, štýlov a postojov súčasného umenia najmä 80. a 90. rokov. Nechýba v nej fotografická inštalácia extravagantnej dvojice Gilberta (1943) a Georga (1942), pohybujúcej sa medzi pop artom a sociálnou kritikou. Do tejto kategórie širšiemu publiku známych mien nepochybne patrí i Christian Boltanski (1944) a jeho inštalácie odvolávajúce sa k pátosu smrti, ktoré skladá z fotografických podobizní zosnulých a z predmetov zviazaných s ich predchádzajúcim životom. Jedno z najznámejších diel tejto série – Archív mŕtvych Švajčiarov (1990) – bude vystavené aj v SNG. Taktiež Bertrand Lavier (1949) patrí k dôležitým umelcom svojej generácie. Preslávil sa svojráznymi ready mademi a objektmi, ktoré svojím lavírovaním medzi realitou a umením neraz prekvapili a zneistili publikum. Sochár Jean-Luc Vilmouth (1952) pracuje s nájdenými objektmi, ktoré vkladá do asambláží, fungujúcimi na princípoch paradoxu, irónie a vtipu. Podobnými zásadami sa riadi Patrick Tosani (1954), ktorý s odhodeným oblečením narába sochárskym spôsobom (spevňuje ich glejom)
a vytvára tak objekty, ktoré na veľkorozmerných fotografiách buď odkazujú k svojmu pôvodu, alebo sa hrajú na niečo úplne iné (séria Masky).
Naopak fotografie a objekty Jeana-Marca Bustamanteho (1952), zobrazujúce už všadeprítomné priemyselné zóny a zanedbané anonymné územia, sú pod rúškom chladnej estetiky určite nekompromisnou obžalobou necitlivej devastácie v krajiny. Fotografia, video a kritický komentár spája klasika týchto médií Jeana-Pierra Bertranda (1937) s ďalšou legendou tohto žánru Angeom Lecciaom (1952). Nakoniec maľba je zastúpená dvoma autormi. Kým Pascal Pinaud (1964) bojuje proti zaužívaným konvenciám maľby, Bernard Frize (1954) rozvíja jej modernistické tradície. A že sa mu darí, dosvedčuje aj jeho účasť na veľkolepej výstave súčasnej maľby Triumf maľby v Saatchiho galérii v Londýne (2005–2006).

Kurátor výstavy Dr. Lóránd Hegyi nie je na Slovensku neznámy a do nášho domáceho kontextu umenia sa zapísal ešte v 90. rokoch minulého storočia ako riaditeľ Múzea moderného umenia – Ludwigovej nadácie vo Viedni. Keďže jeho kurátorskou špecialitou bolo a stále je predstavovanie umenia strednej a východnej Európy v kontexte umenia euro-amerického, neraz sa stalo, že diela slovenských umelcov sa objavovali na ním pripravovaných výstavách a projektoch. Naposledy to boli Aspekty/Pozície – 50 rokov umenia v strednej Európe 1949–1999 (Múzeum moderného umenia, Viedeň, 1999) a Pasáž Európa: Umenie zo strednej a východnej Európy (Múzeum moderného umenia, Saint-Étienne, 2004)

via sng.sk