Carte Futuriste / Futuristické kresby
100 rokov futurizmu
SNG Esterházyho palác, 3. posch., Nám. Ľ. Štúra 4, Bratislava
17. jún 2009 – 26. júl 2009
Koncepcia výstavy: Davide Sandrini a Maurizio Scudiero
Organizátori: Slovenská národná galéria, Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave, Ministerstvo zahraničných vecí Talianskej republiky a Taliansko-Slovenská obchodná komora
Výstava sa koná k 10. výročiu založenia Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave a v rámci 2. ročníka festivalu Dolce Vitaj.

Keď 20. februára 1909 taliansky básnik Filippo Tommaso Marinetti uverejnil v parížskom denníku Le Figaro Manifest futuristickej poézie, málokto tušil, že štafetu jeho polemických a obrazoboreckých výziev a vízií, proklamujúcich novú civilizačnú krásu, poéziu sily a „všadeprítomnej rýchlosti“, onedlho preberú talianski maliari a sochári, aby založili a rozvinuli nové výtvarné hnutie so širšími kultúrnymi a spoločenskými ašpiráciami.
V spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí Talianskej republiky, Talianskym kultúrnym inštitútom a so spoločnosťou ENEL sme pre vás pripravili ojedinelú prezentáciu, ktorá slovenskej verejnosti predstaví originálne diela – práce na papieri, akvarely a kresby – najvýznamnejších predstaviteľov talianskeho futurizmu, akými boli dnes už legendárni tvorcovia: Umberto Boccioni, Giacomo Balla, Carlo Dalmazzo Carrà, Luigi Russolo, Gino Severini, Mario Sironi, Enrico Prampolini, Fortunato Depero, Achille Funi a Roberto Marcello Baldessari. Svet sa za sto rokov veľmi zmenil, ľudstvo muselo prejsť cez množstvo tragických skúseností, civilizačný pokrok, ktorého prorokmi boli na úsvite 20. storočia talianski futuristi, nezadržateľne postúpil dopredu a realitou sa stali aj tie najfantastickejšie vízie, ale aj s nimi spojené problémy, odvrátené stránky, obavy a úzkosti nad osudmi našej dnes už – supertechnickej – civilizácie… Napriek tomu nás futuristi dodnes oslovujú svojím jedinečným obrazom sveta, razantnosťou, priebojnosťou, odvahou – a v neposlednom rade a najmä – umeleckými formami, ktorými kliesnili nové cesty novému umeniu.

Naše poďakovanie patrí nielen organizátorom výstavy zo strany Ministerstva zahraničných vecí Talianskej republiky pp. Gherardovi La Francesca, Vincenzovi Lomonacovi, Maurovi Marsiliovi a Annamarii Di Giorgio, kurátorom výstavy Mauriziovi Scudierovi a Davidovi Sandrinimu, ale aj spolupracovníkom z Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave, hlavne p. riaditeľke Terese Triscariovej, na podnet ktorej výstava zavítala do Bratislavy, jej spolupracovníčkam Adriane Šulíkovej a Alexandre Kučmovej a napokon za sprostredkovanie finančnej podpory v ťažkých časoch Michelemu Bolognovi a Lívii Nogovej zo spoločnosti ENEL.

Katarína Bajcurová
generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie

Záchvevy hudby prenikajú celým súčasným umením, najmä umením historickej avantgardy a sčasti aj neoavantgardy. Ide o silu kreatívneho prejavu, ktorý dokáže obsiahnuť jazyky a formy a pritom potvrdiť filozofiu umenia založenú na prieniku a súčasne prekračovaní hraníc.
Prienik a prekračovanie hraníc, dynamická fragmentácia hmoty, sa okolo roku 1910 skĺbili v maľbe, ktorá naznačila deliacu čiaru medzi umením 19. storočia a Nového veku.
A práve od tejto deliacej čiary futurizmus smeruje k emocionálnemu, nie však k premenlivému zobrazovaniu reality. Vo futuristických siločiarach postromantická hmota exploduje vnútri obrazu: formy neimplodujú ako v kubizme. Práve naopak, šíria sa po povrchu v línii farby, ktorá sa stáva nosným prvkom maľby a prelietajú plátnom v smere dynamických trajektórií telies pohybujúcich sa v priestore.
V týchto líniách, ktoré sa vinú okolo seba navzájom a vzápätí sa nečakane otvárajú, sme svedkami skutočnej epifánie farieb a štruktúry. Je to okamih, v ktorom sa jazykový kód snúbi s farbou a smeruje k priestorovitosti.
Vyjadrovacia línia futuristov je poznačená jemným lyrizmom a v maľbe viac ako v poézii alebo v iných formách vyjadrenia sa uplatňuje nepokoj, miestami hoci aj výbušný, ktorý je predzvesťou nutnej zmeny. Potreba zmeny je nám dobre známa, keďže charakterizovala celé minulé storočie a sprevádzala aj nás v živote tam, kde dychtivosť po novom, po obnove našla iné formy vyjadrenia. Tie nás napokon vedú k rovnakému nepokoju zo začiatku 20. storočia, keď sme rozbehnuté auto považovali za “krajšie ako sochu Venuše z gréckeho ostrova Samothraki ”.
A tu sa opäť vraciame k prekračovaniu hraníc, k rozmedziu, kde sa staré a nové napokon spojí v óde na krásu. A v toľkej kráse nájdeme obnovené kreatívne línie, ktoré sa dotýkajú našej duše, intenzívne ju rozochvievajú a napokon menia na hudbu.
Taký záchvev hudby preniká celým súčasným umením.

Brunella Borzi
(Veľvyslankyňa Talianskej republiky)

Nové perspektívy

Futurizmus sa ako máloktoré umelecké hnutie predstavuje ako prienik siločiar, ktoré sa mihajú Európou pred vypuknutím prvej svetovej vojny, ako záchvev kreatívnej vitality pred tragédiou.
Francúzsko, ale predtým ešte Rusko a Nemecko sa ním okamžite nakazili v období medzi 1909 a 1916 sa Európa, s výraznou vlnou v New Yorku zastúpenou prvým ročníkom šou Armory (1913), spájal v mene umenia a avantgardného experimentovania.
Centrom diania bol Paríž, ktorého tvár zmenilo v roku 1900 Expo a ktorého expandujúca dynamika inšpirovala čoraz väčšmi nové umenie. Ale potrebu zmeny bolo cítiť všade. Rodili sa a vybuchovali hnutia ako kubizmus, expresionizmus, dadaizmus a primitivizmus, ktoré sa dostávali do diskusie, konfliktov a zrážok. Navzájom sa v istom zmysle infikovali, ale aj obohacovali. Len ak zdôrazníme tieto vzťahy, občas vytvorené z tenučkých väzieb, takmer vzdychov, len ak analyzujeme kresby a prezrieme archívy, ale najmä ak necháme rozprávať diela, dokážeme prerozprávať medzinárodné volanie futurizmu, ktorý dnes oslavujeme. Futurizmu, ktorý stál pri vzniku väčšiny súčasného umenia ako vlajkonosič našej dnešnej spoločnosti riadenej masovo-komunikačnými prostriedkami a reklamou. Futurizmu, ktorý sme tak vítali pri jeho zrode a následne tak zatracovali, pretože sa spájal s fašizmom.
A to je nová perspektíva tejto výstavy, ktorá predstavuje novosť aj v spôsobe inštalácie, pozostávajúcej z nepretržitých odrazov svetla, vďaka ktorým sa diela striedavo rozjasňujú. Akoby každé z nich bolo prejavom so silným podmetom uprostred, ktorý ďalej rozvíjajú predmet, príslovkové určenia, prídavné mená, digresie potrebné, aby sa podmet dostal do popredia a ešte stále mal čo povedať.
Pohľad sa kĺže postupne po nevídaných formách a povrchoch. No objavuje najmä nový spôsob cítenia maľby, nepokoj umenia a života, ktorý preniká do papiera, aby ho znovuobjavil, pretvoril, a tak pretransformoval aj celé umenie. Odteraz už nič nebude ako predtým. 20. storočie prudko obrátilo list. Nastúpilo súčasné umenie, ktorému futurizmus a ďalšie hnutia zo začiatku storočia odovzdávajú kreatívny nepokoj, chuť provokovať, utópiu roztápania sa v živote, pocit byť vždy len na krok od tragédie, ale aj od poézie a od zmyslu pre sublimáciu.

Teresa Triscari

via sng.sk