Bojnický zámok je očarujúci vo dne i v noci


Navštívili ste už aspoň raz vo svojom živote jeden z najkrajších slovenských zámkov? Nádherný zámok v Bojniciach neďaleko Prievidze patrí medzi najobľúbenejšie dovolenkové destinácie. Zároveň v sebe ukrýva bohatú históriu a vzácne zbierky, ktoré spravuje SNM-Múzeum Bojnice. Toto leto sú pre návštevníkov pripravené okrem romantických zákutí aj nočné prechádzky a špeciálne prehliadky pre deti.

Bojnický zámok patrí medzi najkrajšie pamiatky navštevované domácimi i zahraničnými turistami. Romantická podoba zámku, vzácne zbierkové predmety v interiéri, príjemná prechádzka po zámockom parku alebo osvieženie v chladnej jaskyni, lákajú mnohých, ktorí sa opätovne nechali očariť rozprávkovou atmosférou.

Zámok, ktorý je súčasťou Slovenského národného múzea, ročne privíta takmer 200-tisíc návštevníkov. Najviac ich priláka v lete, kedy ponúka denné prehliadky pre dospelých, ale aj špeciálne prehliadky pre deti. Denne o 11.00 h majú malí návštevníci možnosť prejsť sa po múzeu v spoločnosti pána Bartolomeja, ktorý im predstaví život v zámku v minulosti. Na príbehu malej slečny Agnes Turzovej spoločne s deťmi porovnáva život v období renesancie a v súčasnosti. O 13.00 h je pripravená Hra na minulosť. Počas tejto prehliadky slúžka Betka pomocou starých zabudnutých kufríkov odhaľuje s deťmi minulosť a spoznáva bývalých majiteľov zámku. Tí, ktorí sa boja letných horúčav, môžu navštíviť zámok aj v chladnejších večerných hodinách. Nočné prehliadky sú v letnej (júlovej a augustovej) ponuke každý piatok a sobotu o 21.00 h.

História zámku
Bojnický zámok patrí k najstarším pamiatkam na Slovensku. Prvá písomná zmienka o dominante hornonitrianskeho kraja je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Málokto by veril, že dnes majestátny zámok bol kedysi dreveným hradom. Postupne v priebehu 13. storočia ho príslušníci rodu Poznanovcov prebudovali na kamenné sídlo. Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. Po Matúšovi Čákovi sa na hrade v 14. a 15. storočí vystriedali ako majitelia ďalšie šľachtické rody. V roku 1489 ho kráľ Matej Korvín spolu s panstvom daroval svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi, ale po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526.V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Thurzovcom. Tí prestavali pôvodne gotický hrad na pohodlné renesančné sídlo. Po vymretí rodu Thurzovcov (v roku 1636) získal hrad mocný rod Pálfiovcov. V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. Stavebná aktivita utíchla koncom 17. storočia. Obnovil ju až posledný šľachtický majiteľ – gróf Ján František Pálfi, ktorý sa rozhodol hrad prebudovať na romantický zámok podľa vzoru francúzskych hradov z údolia rieky Loiry, avignonkého pápežského paláca a renesančnej talianskej architektúry. Táto posledná neogotická prestavba trvala 22 rokov. Po smrti grófa Pálfiho vypukli spory o dedičstvo. V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov pripadol jej majetok štátu.

O múzeu
Myšlienkou zriadiť v Bojnickom zámku múzeum sa zaoberal už jeho posledný majiteľ, gróf Ján František Pálfi. Vo svojom testamente z roku 1907 vyslovil želanie, aby boli jeho sídla, medzi nimi aj zámok v Bojniciach, sprístupnené pre verejnosť. Umelecké diela mali zostať na pôvodných miestach a prehliadka mala byť umožnená všetkým záujemcom. Zámok je sídlom múzea od roku 1950. V tomto roku si pripomenie 60. výročie jeho vzniku. Súčasťou Slovenského národného múzea sa stalo 1. júla 1988, pričom v rokoch 1992 – 1996 pôsobilo ako samostatný subjekt. Múzeum je zamerané na zhromažďovanie, ochranu a prezentáciu neoslohov na území Slovenska, výtvarných diel starého umenia a umeleckých remesiel. V súčasnosti spravuje 5834 ks zbierkových predmetov. Medzi najcennejšie patrí tzv. Bojnický oltár od Narda di Cione či veľký gobelín „Jozef a jeho bratia”, ktorý bol utkaný v Bruseli začiatkom 17. storočia.

SNM-Múzeum Bojnice je známe svojimi netradičnými aktivitami. Najznámejšou z nich je Medzinárodný festival duchov a strašidiel, ktorý sa koná každý rok na prelome apríla a mája. Ďalšie akcie prebiehajú počas celého roka – Valentínsky víkend, Veľkonočné prechádzky zámkom, Rozprávkový zámok, Rytierske dni či Vianoce na zámku a iné.

Zaujímavosti

Zámok Bojnice zaradili na turistickom fóre http://www.offtoeurope.com/ v zozname najkrajších európskych hradov a zámkov medzi TOP 25.

V roku 2011 privíta zámok už trinásť miliónteho návštevníka.

Súčasťou zámku je aj prírodná travertínová jaskyňa s priemerom 22 m a výškou 6 m, 26 metrov pod úrovňou 4. nádvoria. Obyvatelia hradu určite dávno vedeli o existencii jaskyne, ktorá im slúžila ako úkryt a zároveň zásobáreň vody. Znovu ju však objavili až v roku 1888, keď počas poslednej prestavby čistili a opravovali hradnú studňu. Najmä v týchto letných dňoch je útočiskom pre návštevníkov – je v nej 8 až 14 stupňov.

Okolie zámku je nemenej nádherné. Tvorí ho romantický park s rôznymi prírodnými a architektonickými zaujímavosťami. V súčasnom období sa v charakterovom parku nachádza viacero vzácnych a zaujímavých stromov.
Jedným z nich je aj lipa, ktorú zasadil podľa povesti Matúš Čák Trenčiansky. V čase svojho vrcholu mala koruna priemer približne 36 metrov, hlavné konáre siahali do výšky 28 metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov. Kráľ Matej Korvín usporadúval pod lipou veľké hostiny a porady. O jeho vzťahu k lipe svedčia aj zachované kráľovské listiny datované v Bojniciach so záverečnými formulami „Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus“ – Pod našimi milými lipami bojnickými. Vďaka tomu sa stala známou ako Lipa kráľa Mateja.

Architektom neogotickej prestavby na prelome 19. a 20. storočia bol Jozef Hubert. No architekt sa zjavne stal iba nástrojom v rukách svojho zákazníka s vysoko vycibreným umeleckým vkusom. Sám gróf Ján František Pálfi kreslil, navrhoval a riadil všetky práce.

V zámku je ešte stále čo objavovať. Najnovším nálezom je krb, ktorý odkryli len pre pár dňami. Objavili ho pri rekonštrukcii vrchného poschodia v Rentmajstrovskom krídle.

PROGRAM

NAŠE KRESŤANSKÉ MENÁ
august – október 2010
Každý kresťan má v sebe kúsok kresťanskej histórie, tradície a svätosti. Dovoláva sa ich okrem iného aj tým, že sa svojím menom identifikuje s niektorým zo svätcov bohatého kresťanského neba. Na výstave sa dozviete viac.
SLÁVNOSTI ŽIVOTA
27. – 29. august 2010
Umenie, oddych a gastronómia v priestoroch romantického zámku.
ČAROVNÝ PRÍBEH PÁNA BARTOLOMEJA
jún – september 2010
Detská prehliadka zámku. Prechádzka expozíciou múzea v spoločnosti pána Bartolomeja, ktorý detským návštevníkom predstaví život v zámku v minulosti. Na príbehu malej slečny Agnes Turzovej spoločne s deťmi porovnáva život v období renesancie a v súčasnosti. Každý deň o 11.00 h.
Hra na minulosť
HRA NA MINULOSŤ
jún – september 2010
Detská prehliadka zámku. Prehliadka expozície, počas ktorej slúžka Betka za pomoci starých zabudnutých kufríkov pomáha deťom odhaľovať minulosť a spoznávať bývalých majiteľov zámku.
NOČNÉ PREHLIADKY
celoročne
Romantická prehliadka nočným zámkom, občas iba pri svetle sviečky či fakle. V lete (júl a august) ponúkame nočné prehliadky pre verejnosť každý piatok a sobotu o 21.00 h. bez potreby predchádzajúcej objednávky. V iné termíny počas roka je možné nočnú prehliadku objednať (min. 15 osôb).

via snm.sk