Svet uzavrený za železnou oponou a v zovretí tvrdého komunizmu ponúka nevšedné a raritné cestovateľské dobrodružstvo. Ako žijú ľudia v tejto izolovanosti? A ako sa tam cítia vyvolení turisti pod všadeprítomnými sliediacimi očami? Aké sú pravidlá a tradície tohto národa? Cestovateľské kino sa v utorok 20. marca v KC Dunaj zameria na Severnú Kóreu. V sprievode fotografa Romana Haráka vezme návštevníkov na surrealistický výlet do zeme, pre ktorú sú príznačné efektívna propaganda, neoblomná cenzúra a kontroverzní politickí lídri.

Severná Kórea nie je typická cestovateľská destinácia a tiež nie je až tak úplne jednoduché sa do nej dostať. Roman, ako si sa tam dostal ty a ako dlho si tam bol?
Roman Harák: V Severnej Kórei som bol dvakrát. Raz ako člen skupiny, raz ako sprievod šéfa humanitárnej organizácie, ktorá dostala povolenie v krajine prevádzkovať pekárne, z ktorých produkty boli určené len deťom v školách a škôlkach. Tento projekt bol kompletne finančne aj logisticky zastrešený organizáciou mimo Severnej Kórey a dostal som sa k ľuďom, lokalitám a zážitkom, ktoré bežný cestovateľ zo Západu nezažije. Dostať sa do Severnej Kórey je dnes už veľmi jednoduché. Táto krajina je však obohnaná takým rúškom tajomstva, že si veľa ľudí myslí, že dostať sa do krajiny je extrémne zložité. V oboch prípadoch som bol v krajine takmer dva týždne.

Na čo si sa musel pripraviť a čo ťa po príchode aj tak prekvapilo?
R. H.: Pripraviť som sa musel na veľa obmedzení. Nefotiť, čo si režim nepraje, nerozoberať politiku s miestnými obyvateľmi, nepokúšať sa s nimi nadväzovať neprimeraný kontakt, nevzdialiť sa od sprievodcov, nemať objektív fotoaparátu nad 300mm. Od príchodu do krajiny ma prekvapila absolútna čistota, v meste sa stále zametá, čistia sa obrubníky, ručne sa trhá tráva. Do tohto procesu sú zapojené už malé deti, videli sme ako počas septembra, keď padá lístie, zametajú diaľnicu. Na druhý a ďalší deň robili to isté, namiesto toho, aby boli v škole.

Ide o krajinu žijúcu v izolácii od okolitého sveta, v ktorej vládne tvrdá ruka komunizmu. Ako tam vyzerá život a akí sú Severokórejčania? Čím sa živia a ako trávia voľný čas?
R. H.: Počas mojej druhej návštevy krajiny som mal možnosť nazrieť aj do bežného života ľudí, čo je pre bežného turistu pod dohľadom „sprievodcov“, nemožné. Ľudia sú často nútení venovať sa aj absurdným činnostiam, len aby bola stopercentná zamestnanosť. Najväčším problémom je podľa mňa absolútna odrezanosť od sveta a nedostatok informácií. Hlavne na vidieku, kde ľudia majú k dispozícii jeden televízny kanál a jedny noviny plné dezinformácií a propagandy. Internet a nezávislé spravodajstvo tam absentuje a ľudia majú veľmi skreslené názory na svet. Vôbec netušili, že vo svete sa konali napríklad v rámci Arabskej jari povstania proti diktátorom, keďže miestny režim takého informácie dôsledne filtruje.

Čo sa v Severnej Kórei oplatí vidieť?
R. H.: Určite hlavné mesto Pchjongjang, do istej miery je to výlet do minulosti: električky a autobusy z čias Československa alebo NDR v kontraste s najnovšími Hummermi a Mercedesmi miestnej elity. V hlavnom meste treba určite zažiť fascinujúcu spartakiádu, počas ktorej v priebehu jedného večera vystúpi až 100-tisíc cvičencov. Vzrušujúca je aj najnepriechodnejšia hranica na svete medzi oboma Kóreami a demilitarizovaná zóna, kde vám je umožnené urobiť pár krokov aj na územie Južnej Kórey. Skvelé miesto na návštevu je aj najvyšší vrch krajiny Mount Paektu, ktorý je vo výške približne nášho Gerlachu a je miestnymi obyvateľmi považovaný za posvätný a nenarodil sa tam podľa miestnych nikto iný, ako Kim Jong Un.

Ak sa niekto rozhodne, že túto krajinu navštívi, čo by si mu odporučil ešte pred samotnou cestou, aby si pripravil?
R. H.: Odporučil by som, aby si každý dal v prvom rade pozor na správanie. Rešpektovať miestne zvyklosti, nech sú akokoľvek bizarné či absurdné. Niekedy stačí maličkosť a v lepšom prípade si na vás sprievodcovia len „zasadnú“ a zmažú vám fotografie, respektíve nedovolia fotiť. V horšom prípade hrozia problémy končiace až vyhostením, či väzením aj pre, z nášho pohľadu, banality. Je potrebné zobrať si so sebou veľa pamäťových kariet, keďže inšpirácií na fotenie bude neúrekom a keďže Severná Kórea je krajina, ktorá sa väčšinou navštevuje len raz v živote. V Severnej Kórei akceptujú euro, je však nutné vziať si so sebou veľa mincí či bankoviek menších nominálnych hodnôt. Keď si budete chcieť kúpiť niekde na odľahlom mieste minerálku a budete mať v rukách len 20-eurovku, budú vám tvrdiť, že nemajú vydať drobné a nech sa zastavíte zajtra, avšak vy už budete na druhý deň na opačnom konci krajiny. Je nutné dať si pozor aj na časopisy alebo knihy ktoré si do Severnej Kórei prinesiete. Miestne úrady môžu považovať tieto tlačoviny za západnú propagandu a môžu vám narobiť problémy.

Roman Harák
je fotograf a cestovateľ, ktorý pôsobí v IT a e-commerce sfére. Patrí k ľuďom, ktorí si pre dovolenku nevyberajú plážové lokality, ale lákajú ich skôr menej obvyklé destinácie pre cestovanie. Jeho fotografie zo Severnej Kórey už videlo niekoľko miliónov ľudí a boli použité v médiách ako CNN, Reuters, BBC či The Guardian.

20. 3. (utorok)
Štart: 17:00 hod.
Lístky: bit.ly/SevernaKoreaBA