Organizátori výstavy: Slovenská národná galéria a Kultúrny inštitút Maďarskej republiky, Bratislava
Otvorenie výstavy: sobota 16. apríla 2005 o 15:00 hod.
Miesto: Galéria Insitného umenia, Schaubmarov mlyn, Cajlanská 255, Pezinok – Cajla
Kurátorka výstavy: Gabriela Uhl, ELTE, Budapešť
Odborná spolupráca za SNG: Katarína Čierna
Výstava potrvá do 12. júna 2005
Otvorené denne okrem pondelka od 10:00 – 17:00 hod.

Život
Narodila sa v roku 1932 v Salgótarjáne, v Maďarsku, kde žije a tvorí dodnes. Po otcovej línii pochádza z rodiny hudobníkov a odtiaľ pramení aj jej vnímavosť voči umeniu, ktorá sa u nej prejavila už v detstve, keď vytvárala sochy zo sadry a kreslila aj na steny domov. Výtvarnému umeniu sa začala intenzívne venovať až koncom 70. rokov, keď kvôli srdcovej chorobe odišla do invalidného dôchodku. Odvtedy sa v jej maľbách vynára svet, ktorý dojíma, spôsobuje potešenie, vyvoláva otázky a osviežuje našu myseľ čistotou svojho pohľadu. Maliarstvo sa stalo pre autorku najväčšou záľubou.

Umenie
Svet obrazov Jolán Oláhovej je svetom uvitým zo spomienok, ale i svetom reálnym, pozorovaným s dychtivosťou mysle. Víziami spomienok si sprítomnila starodávny, dnes už neexistujúci spôsob života, charakterizovaný spätosťou s prírodou. Spojenie s prírodou je pre autorku prirodzené, inšpirujúce a neustále potrebné. V koľkých symbolických premenách sa stretávame v jej obrazoch so svetom prírody a v akých prekvapujúcich významových spojeniach!
Na jej obrazoch sa najčastejšie objavujú postavy ľudí, najmä žien, často je na nich sama autorka. Veľakrát maľuje krotkých barančekov, cválajúce kone, ľudí a zvieratá v harmonickej symbióze, ako bytosti, patriace k sebe (Žena s jeleňom, Koza s ľudskou tvárou, Dievča a vtáci). Autorka triedi, zvýrazňuje, čo bolo a je v jej živote dôležité, vyčleňuje príbehy, späté s ňou a s existenciou jej rodiny i rómskeho spoločenstva. V magických a baladických interpretáciách týchto vzťahov často dominuje smútok, bezmocnosť, osamelosť a bolesť (Žena plačúca pod stromom, Taká hanba, Smútok, Žobrák). Na druhej strane je uhol jej pohľadu radostne oduševnený a lyrický (Západ slnka, Ružové hory, Na lúke, Ako pekne znie hudba).
Pod závojom autorkinej imaginácie sa skrýva pôvab pocitu, predstavy, zážitku a nálady. Krehká ženská poézia. Po formálnej stránke jej obrazy zaujmú silným výtvarným inštinktom pre tvar, ľahkosťou práce so štetcom a čistými výraznými, žiarivými farbami. Napriek tomu, že sa maľovať naučila od svojho manžela Andrása Balogha Balázsa, tiež neškoleného výtvarníka, jej maliarska tvorba disponuje intuíciou, osobitnou znakovou škálou a originálnym výtvarným riešením. Zo začiatku motívy načrtávala, neskôr začala maľovať priamo á la prima na plátno a preglejku. Pre autorku sú typické tvarové deformácie, negovanie anatómie a používanie významovej perspektívy. Veľkosti figúr a predmetov v obrazovej kompozícii sú priamo úmerné ich dôležitosti. Jolán Oláhová zobrazuje tváre pomocou jednoduchých schém (lichobežník, trojuholník, kruh). Zobrazené bytosti vedú medzi sebou dialóg v neopakovateľnom obrazovom svete – tajomnom a archetypálnom.
Oláhovej tvorba má duchovné spriaznenie so symbolickým a poetickým svetom významného rómskeho umelca Jánosa Balázsa (1905 Alsókubin – 1977 Salgótarján), ktorého dielo sme predstavili na 6. ročníku medzinárodného Trienále insitného umenia Insita 2000 v Bratislave. Voľne pripomína aj maliarsku tvorbu Pétera Foldiho (Somoskoújfalu, okolie Salgótarján).
Oláhovej diela sú úprimné a hlboko prežité, naplnené poéziou a čistotou prejavu. Nesú so sebou posolstvo neobyčajnej ľudskosti a slobody. Na výstave je prezentovaných 31 diel z majetku autorky.

via sng.sk