Sedemdesiat rokov, viac ako deväťsto premiér

Sedemdesiat rokov, viac ako deväťsto premiér


Pred sedemdesiatimi rokmi vrcholili v jednej z najkrajších divadelných budov v strednej Európe, stojacej v samom srdci Košíc, prípravy na prvú premiéru nového profesionálneho slovenského divadla. Pár mesiacov po definitívnom konci vojnových hrôz sa na divadelnej mape Slovenska opäť objavilo Východoslovenské národné divadlo, už ako štátna kultúrna inštitúcia zriadená 3. júla 1945.

V rokoch 1946 – 1955 nieslo názov Národné divadlo v Košiciach a od roku 1955 sa etablovalo ako Štátne divadlo Košice. Pod týmto názvom, s výnimkou trojročného obdobia experimentu so zlúčením košického a prešovského divadla v rokoch 1996 – 1998, pôsobí dodnes ako jedno z dvoch trojsúborových divadiel na Slovensku.

Zakladajúcim riaditeľom a človekom, ktorý divadlo nielen personálne od základov budoval, sa stal Janko Borodáč, jedna z najvýraznejších divadelných osobností slovenskej histórie. „Druhý deň poobzerali sme si divadlo. Jediný výraz, ktorý je správny: vydrancované do základov. Len niekoľko žiaroviek ostalo vo veľkom lustri, inde nič. Všetky kulisy odviezli do Miškovca,“ spomína na prvé dni po príchode do Košíc v júli 1945 Janko Borodáč, ktorý aj v medzivojnovom období pendloval medzi bratislavským Slovenským národným divadlom a jeho vtedajšou odnožou v Košiciach. Až na niekoľko profesionálnych hercov, ktorých stiahol z Prešova, sa základom vznikajúcej činohry stali ochotníci, ktorí s veľkým nadšením budovali svoje košické divadlo. „Prišiel deň, vlastne večer pätnásteho septembra. Je sobota, ráno ešte posledná generálka („všetko ako večer“), popoludní krátky odpočinok, a poďme odkliať tú košickú Táliu! Tréma, slávnostný prejav má povereník Laco Novomeský. Nepochybujem, že sa toto divadlo otvára už definitívne, navždy a nezdarené pokusy z predmníchovskej republiky sa nezopakujú!“ spomínal na prvý deň divadla Andrej Chmelko, vtedajší šéf činohry, neskôr, po odchode Janka Borodáča z Košíc v roku 1953, druhý riaditeľ divadla.

Prvou premiérou divadla bola 15. septembra 1945 hra Ivana Stodolu Marína Havranová v Chmelkovej réžii. Divadlo od svojho vzniku vychádzalo zo štruktúry trojsúborového divadla a operný súbor ako svoju prvú premiéru uviedol už 6. októbra operetu Oskara Nedbala Poľská krv, ďalšou bola 1. decembra 1945 opera La Traviata Giuseppe Verdiho. Vznikol aj baletný súbor, ktorý spočiatku slúžil ako spoluúčinkujúci v operných a operetných predstaveniach a prvú samostatnú premiéru uviedol v roku 1947.
70 ROKOV V ČÍSLACH (do konca sezóny 2014/2015):

– 933 premiér rôznych divadelných žánrov z toho
– 526 činoherných premiér vrátane niekoľkých muzikálov
– 209 operných premiér
– 79 operetných premiér
– 119 baletných premiér

PROGRAM OSLÁV:

16. septembra 2015

17:00 Zborová sála, priestory ŠD Košice
STRETNUTIE KLUBU PRIATEĽOV OPERY

17. septembra 2015

9:00 – Cavearia Theatru, Malá scéna ŠD
TLAČOVÁ BESEDA

17:00 a 19:30 – Malá scéna ŠD
BEZ ŠEPKÁRA
Špeciálne vydanie košickej talkshow Milana Kolcuna

18. septembra 2015

9:00 – salónik Historickej budovy Štátneho divadla Košice
DIVADLO V KONTEXTE 70. ROKOV OD UKONČENIA 2. SVETOVEJ VOJNY
(v rámci projektu „Obnova NKP – historickej budovy Štátneho divadla Košice v multikultúrnom a multinárodnom prostredí“ financovaného z prostriedkov Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu SR).
Medzinárodná konferencia

10:00 – Historická budova Štátneho divadla Košice
INFORMAČNÝ DEŇ

17:00 – Historická budova Štátneho divadla Košice
VERNISÁŽ VÝSTAVY K VÝROČIU VZNIKU DIVADLA
(v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach)

18:30 – Historická budova Štátneho divadla Košice
BAJADÉRA
Slávnostná premiéra baletu

19. septembra 2015

19:00 Malá scéna Štátneho divadla Košice
STANISLAV RAKÚS: ROZÁLIA
Repríza predstavenia činohry ŠD Košice spojená s autogramiádou autora