Do kín prichádza nový slovenských film – tragikomická road movie STANKO

Do kín prichádza nový slovenských film – tragikomická road movie STANKO


Slovenská kinematografia má nový film – tragikomickú road movie STANKO. Žánrová snímka scenáristu a debutujúceho režiséra Rasťa Boroša vznikala tri a pol roka a nakrúcala sa prevažne v pôsobivých talianskych mestečkách. Okrem Petra Kočana hrajú vo filme samí neherci, Slováci aj Taliani. STANKO je svojou témou univerzálny, je príbehom dvoch ľudí z okraja spoločnosti, ktorých spojí náhoda a cesta za šťastím. Premiéra filmu otvárala 11. apríla 2016 Týždeň slovenského filmu, do kín vstupuje 14. apríla 2016.
“Film Stanko je road movie o ľuďoch, ktorí nemali v živote šťastie na to, aby spoznali úprimné medziľudské vzťahy. Je o hľadaní skutočných hodnôt v živote a o tom, že človek sa musí dostať až na úplné dno, aby ich v sebe objavil a začal ich okolo seba vnímať. Film je nakrúcaný v prekrásnych prostrediach a má veľmi silnú vizuálnu atmosféru,” povedala o najnovšom celovečernom filme producentka Barbara Harumová Hessová, ktorá produkovala, okrem iného aj úspešné dokumenty Tak ďaleko, tak blízko (réžia: Jaro Vojtek) a Comeback (réžia: Miro Remo).
Tvorivý tím filmu spolu s producentkou a scenáristom, režisérom, ďalej tvoria: kameraman: Ivo Miko, strih: Peter Harum, hudba: David Kollar, zvuk: Lukáš Kasprzyk.
Film mal svetovú premiéru v súťažnej sekcii 31. ročníka Medzinárodného filmového festivalu vo Varšave (Warsaw Film Festival 2015) a českú premiéru mal v polovici marca v Prahe na Febiofeste. Najbližšie ho 16. apríla 2016 uvedú v rámci programu festivalu Finále Plzeň. Na Slovensku snímku distribuuje Continental film.

Príbeh zo súčasnosti v žánri tragikomickej roadmovie je inšpirovaný životom reálnych ľudí. Hlavnou témou je priateľstvo, univerzálne puto medzi dvoma ľuďmi z okraja spoločnosti. “Dôvod, prečo som chcel pracovať s témou priateľstva vychádza z reality , ktorá ma obklopuje. Úprimné vzťahy sú podľa mňa v súčasnosti výnimočné,“ povedal k téme scenárista a režisér Boroš, ktorý sa zaoberá práve vzťahmi, ľahostajnosťou a zištnosťou ako aj ich dopadom na spoločnosť.

Stanko si roky snaží zarábať na talianskych farmách. Klamstvá a nedodržané sľuby ho však dohnali do situácie, že mu už nikto nechce požičať peniaze. Od bývalého chlebodarcu Paola dostane poslednú šancu. Previezť dievča zo Slovenska do Talianska. Stanko netuší a neskôr radšej ani nechce vedieť, ako dievča dopadne. Musí splniť úlohu. Je pevne rozhodnutý aspoň raz v živote spraviť niečo poriadne. Cesta sa mu však nečakane skomplikuje. S dievčaťom, ktoré mu malo len poslúžiť ako prostriedok ku šťastiu, sa spriatelí.
Titulnú postavu stvárnil jediný profesionálny herec vo filme Kočan a dievča len štrnásťročná Ivka Kanalošová, pre ktorú to bola prvá filmová skúsenosť. Ďalej hrajú vo filme slovenskí a talianski neherci. „S nehercami sa mi hralo veľmi dobre. Asi najťažšie pre mňa boli scény točené „skrytou kamerou“, keď bežní ľudia netušili, že sa zrazu ocitajú vo filme. Filmovanie ma ozaj bavilo,“ povedal k nakrúcanniu Kočan, ktorý údajne na filmovanie pristúpil, lebo neveril, že k nemu vôbec dôjde. „Okrem hlavného hrdinu, boli všetky ostatné postavy neherci, pričom nikto z účinkujúcich nečítal scenár. Niektoré scény boli dokonca nakrúcané skrytou kamerou. Vďaka tejto koncepcii sa podarilo zaznamenať mnohé neopakovateľné situácie, aj keď o to náročnejšie sme to mali v postprodukcii. Vstrižni bolo preto primárnym cieľom podporiť túto koncepciu a zachovať hlavnú líniu filmu,“ opísal proces strihač Harum, ktorý ho hodnotí pozitívne a je rád, že takúto filmársku výzvu podnikol. Tvorcovia nakrútili približne 60 hodín materiálu a film má v konečnom tvare 79 minút. Rovnako ako pre režiséra je film celovečerným debutom aj pre kameramana Mika. „Napriek všetkým obmedzeniam, ktoré takéto nízkorozpočtové nakrúcanie prináša, neviem si predstaviť krajší variant, ako spoluprácu so svojimi kamarátmi zo školy, s ľuďmi ktorých poznám a ktorých mám rád. Energia, s akou do toho Rasťo a všetci spolupracovníci vstúpili ma okamžite strhla,“ povedal a dodal, že žáner road movie si vyžaduje špeciálny prístup kamery. „Vo väčšine prípadov to bola práca s prirodzeným svetlom. Zvolenie správneho uhlu kamery a využitie  odrazných dosiek muselo vystačiť vo väčšine prípadov. O to viac sme vyhľadávali denné a prirodzené atmosféry.“

Samotné nakrúcanie filmu bolo akousi road movie aj pre tvorcov filmu. Ako spomína producentka Harumová Hessová, počas cesty sa prihodilo takmer všetko, čo sa prihodiť mohlo, vrátanie pokazeného auta, veterána, ktorý hrá vo filme jednu z hlavných rolí. Po obhliadkach a nakrútení slovenskej časti vycestovali do Talianska, kde nakrúcali tridsať dní. Prešli regióny severného a stredného Talianska – Friuli Venezzia Giulia a Abruzzo. Okrem účinkujúcich mal štáb len deväť členov. „Nízkonákladovosť projektu a minimálne zloženie štábu nám síce zdanlivo umožnili tvorivú flexibilitu a slobodu počas presunov pri nakrúcaní roadmovie, no paradoxne spôsobili i ťažší priebeh samotnej výroby, čo sa premietlo aj do dlhšej a komplikovanejšej práci v strižni a vo zvukovej postprodukcii, s prestávkami nasledujúce tri roky,“ vysvetlila producentka.
Film, jeho atmosféru a energiu pozitívne ovplyvnil práve spomínaný proces jeho prípravy a realizácie. Na začiatku bola len scenáristova predstava príbehu, s ňou oslovil herca, s ktorým sa poznal zo študentského filmu. Kočan súhlasil, pretože v tej chvíli ani neveril, že k nakrúcaniu vôbec dôjde, celé to v tej chvíli znelo príliš nereálne, ale keďže si obaja sadli ľudsky a navyše ponuka na filmovanie sa u nás neodmieta, súhlasil. Kočan za celý čas nečítal scenár, v hlave mal len skutočný príbeh o človeku, o ktorom mu Boroš rozprával. Presne tak to podľa režiséra malo byť, maximálna snaha o autentický prejav, improvizácia. Boroš viedol prácu s Kočanom aj s nehercami len cez príbeh a vykreslenie situácií. Jediný profesionálny herec vo filme, Kočan, videl hotovú snímku po prvý raz až v Prahe na Febiofeste, necelý mesiac pred slovenskou premiérou.
Tvorcovia museli uveriť príbehu a nadšeniu, ktoré medzi nimi vládlo, aby dotiahli film do konca, cez všetky prekážky, ktoré sa im postavili do cesty. Na ich zdolávanie ich motivovala práve pozitívna energia a chuť spraviť niečo výnimočné, čo v slovenskej kinematografii ešte nebolo. „Film je aj o hľadaní priateľstva a aj my sme nakrúcali ako priateľský štáb tiahnúci zo dňa na deň viac a viac na juh,“ uzavrela producentka.

Stanko bol podporený Audiovizuálnym fondom v programe MINIMAL a ako jediný z takto podporených projektov bol realizovaný v zahraničí.

Viac informácií o filme:
http://www.filmstanko.sk a na www.facebook.com/filmstanko