QUASARS EMSEMBLE / SÚČASNÁ HUDBA

kategória Foto+report, Hudba
tagy: foto, Galéria hudby, Nitra, Nitrianska galéria, QUASARS EMSEMBLE(QE)

6.10.2010
Nitrianska galéria

Tohtoročný cyklus koncertov komornej hudby GALÉRIA HUDBY odštartoval mladý slovenský komorný súbor QUASARS EMSEMBLE(QE). Hoci celé zoskupenie počíta desať hudobníkov, na koncerte v Nitrianskej galérii (NG) sa predstavili len traja členovia tohto zoskupenia. Dôvodom nekompletnosti QE bol možno i priestor vyčlenený na koncertné vystúpenie, ktorý bol vskutku veľmi komorný a desaťčlenný kolektív hudobníkov by sa doň rozhodne nepomestil.

Skôr než sa s vami podelím o moje dojmy a pocity z koncertu, rád by som napísal i pár slov o prostredí, v ktorom vystúpenie prebiehalo. Ideu organizovať koncerty vážnej hudby v umeleckej galérii považujem za mimoriadne dobrý krok. Návštevník koncertu tak získa za jednu cenu tovar v hodnote dvoch a to sa oplatí : ). Snáď mi odpustíte, že som použil marketingovú hantýrku. Rozhodne som tým nechcel znevážiť dôstojnosť a vysokú úroveň celého podujatia. Chcel som len zdôrazdniť výnimočnosť podujatia Galéria hudby. Hudba a výtvarné umenie spolu dokážu výborne komunikovať a spolupracovať. Dôkazom toho bol aj koncert QE. Reprezentačné sály NG hostia v tomto období diela významného nitrianskeho maliara a grafika Karola Félixa (expozícia potrvá do 14.11.2010) a tak si mohli návštevníci pred koncertom prezrieť tvorbu tohto nadaného slovenského výtvarníka. Dva jeho obrazy sa nachádzali priamo za chrbtami hudobníkov QE a nepriamo tak tvorili veľmi sugestívnu artprojekciu k hudbe. Konečne sa dostávam k hlavnej postave onoho štvrtkového večera, k jeho veličenstvu Hudbe : )

QUASARS ENSEMBLE si pre nás pripravili intepretáciu skladieb súčasných slovenských i svetových hudobných skladateľov. Úvod cyklu GH patril teda skutočne náročnému a otvorenému poslucháčovi. Kto nemal aspoň hmlistú predstavu o tom ako znie súčasná komorná (vážna) hudba, zrejme utrpel menší šok:). Nájsť paralely medzi hudobnými dielami klasických skladateľov ako napr. Mozart či Beethoven a skladbami súčasníkov je niekedy pre bežného konzumenta vážnej hudby veľmi obtiažne. QE prezentovali diela týchto skladateľov: V. Bokesa, H. Lachenmanna, J. Podrockého, G. Ligetiho, J. Sancheza-Chionga a I. Xenakisa. Nebudem sa osobitne venovať každej skladbe, ktorá v ten večer v NG odznela, ale pokúsim sa podať vám komplexný obraz mojich dojmov a pocitov. Spoločné znaky všetkých skladieb resp. ich autorov boli: hľadanie a experimentovanie. Hľadanie nových hudobných ciest, objavovanie skrytých a nevšedných dimenzií zvuku, hľadanie človeka. Hudba, ktorú bravúrne a s patričným oduševnením prezentovali hudobníci z QE, nebola na prvé počutie ľúbivá, ani čiernobiela, či jednoducho po(u)chopiteľná. Je to hudba komplikovaná ako človek samotný. Hudba disharmonická, no predsa ladiaca a súlad hľadajúca. Áno, niekde v tých notách bolo možné vidieť človeka v celej jeho zahanbujúcej nahote i narcistickom exhibicionizme. Výstižne charakterizoval svoju hudbu maďarský skladateľ Gyorgi Ligeti: „Nie je to programová hudba, ale je silno nabitá asociáciami“. Presne to je kľuč k pochopeniu tak bizarnej hudby akou bezosporu sú diela vyššie menovaných skladateľov. Samozrejme ozývajú sa i hlasy, či je nutné brať týchto post –moderných rebelov až tak vážne. Nie je to len patologická túžba umelcov priniesť niečo originálne a dychberúce a je nezmyselné hľadať v tom vyšší zmysel? Možno áno, možno nie. Podstatné je, že táto hudba sa nás hlboko dotýka, neprejdeme okolo nej len tak bez povšimnutia, je to hudba, ktorá vami zatrasie a trvá vám nejaký čas kým sa z toho otrasu spamätáte a vrátite na zem. A v neposlednom rade, táto hudba vás provokuje, ba až núti k tvorivému počúvaniu a dokonca k premýšľaniu. V tomto prípade nedostanete noty na zlatom podnose. Nie, táto hudba vas nepohladí, ani nezabaví a rozhodne to nie je hudba na každý deň. Hudba ktorá vás vytrhne zo všednosti a to je jej hlavný zmysel.

Nuž, čo na záver. Účasť na koncerte QUASARS ENSEMBLE bol to pre mňa silným, hoci pocitovo trocha rozporuplným zážitkom. Ich vystúpenie vo mne zanechalo hlboký dojem i napriek tomu, že mnoho tónov a zvukov, ktoré v ten večer odzneli som nedokázal spracovať, prijať a pochopiť. Snáď nabudúce: ). Čo sa týka hudobnej interpretácie zámerne som sa k nej nevyjadroval, pretože nie som odborník a nemám žiaľ ani absolútny hudobný sluch Paľa Haberu: ). V mojich ušiach znela hra pánov z QE dokonale a bolo pre mňa potešením sledovať ich hru, nadšenie a precíznosť. Najviac ma ohúril violončelista Andrej Gál v skladbe od Helmuta Friedricha Lachenmanna. Spôsob, akým hral na svoj nástroj bol naozaj veľmi netradičný a občas mi to pripominalo veľmi temeperamentný milenecký vzťah talianskeho typu : ). Páčil sa mi výraz tváre Andreja Gála, keď sa v niektorých pasážach skladby ako keby čudoval čo za zvláštne veci to od neho pán skladateľ Lachenmann požaduje, pričom nepochybujem o tom, že tú skaldbu pozná už dokonale: ). Snáď spoluhráči pána Gála teraz nebudú žiarliť, že som mu venoval takú pozornosť : ). Pozornosť som venoval aj im a o tom, že svoje nástroje (husle, viola) ovládajú na majstrovskej úrovni niet najmenších pochýb.

Nasledujúci koncert z cyklu GALERIA HUDBY sa uskutoční 20.10.2010 o 18:00. Tentokrát sa vrátime prostredníctvom slovenského klavírneho virtuóza Mikiho Skutu do minulosti. V jeho podaní si budeme môcť vychutnať 33 variácii na Diabelliho valčík, ktorých autorom je jeden z najvýznamnejších skladateľov v dejinách hudby – Ludwig van Beethoven.