Domov a svet/y Ľudovíta Fullu
kategória Výstava
tagy: SNG
Kde: SNG, Galéria Ľ. Fullu, Makovického 1, Ružomberok
Kedy: 19. jún 2009 – 31. október 2009
Koncepcia výstavy: Katarína Bajcurová, Alexandra Kusá
K 40. výročiu otvorenia Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku, ktorá je jedným z pracovísk Slovenskej národnej galérie, sa dňa 18. júna 2009 slávnostne sprístupní nová stála expozícia diela umelca, ako aj výstava Domov a svet/y Ľudovíta Fullu v autorskej koncepcii Kataríny Bajcurovej a Alexandry Kusej.
Galéria Ľudovíta Fullu bola postavená podľa ideového návrhu architekta prof. Martina Kusého st. z rokov 1964 – 1965 (realizácia ing. Štefan Hatala) na prezentovanie a uchovávanie umeleckých diel, ktoré štátu daroval Ľudovít Fulla, bezpochyby jeden z najvýznamnejších a najosobitejších slovenských umelcov 20. storočia. Zriadením a postavením galérie si chcel splniť svoj celoživotný sen o múzeu, v ktorom sa mali uchovávať a vystavovať jeho diela. Dar obsahujúci 548 diel maľby, kresby a grafiky bol vlastne „protihodnotou“ za postavenie vlastného múzea. Galéria Ľudovíta Fullu sa začala budovať roku 1965 a verejnosti bola sprístupnená 2. júla 1969 ako jedno z pracovísk Slovenskej národnej galérie. Umelec tu prežil posledné roky svojho života.
Nová stála expozícia na 1. poschodí galérie je sprístupňená verejnosti po rekonštrukčných prácach. Predstavuje kľúčové a známe diela Ľudovíta Fullu (tak z majetku SNG, ako aj z daru pre SNG – GĽF) v novom výbere obohatenom aj o dávnejšie nevystavované diela, napr. aj ukážky takzvaného „realistického“ maliarstva, ktorému sa Fulla venoval v 30. rokoch, ale aj o niektoré menej známe diela zo záverečného obdobia jeho tvorby. Expozícia je obohatená o texty Ľudovíta Fullu, ktorými komentoval svoju tvorbu. V stálej expozícii nájdu návštevníci maľby, tapisérie, ukážky kresby, grafiky a ilustrácií, sprístupnený je aj ateliér a pracovňa majstra. K expozícii vychádza nový katalóg – sprievodca životom a dielom Ľudovíta Fullu s textmi Kataríny Bacurovej a Alexandry Kusej v nápaditej grafickej úprave Jána Šicka.
Výstava Domov a svet/y Ľudovíta Fullu vo výstavnej sále na prízemí objektu prostredníctvom pestrej mozaiky dokumentov, fotografií, memorabílií zo života Ľudovíta Fullu a umeleckých diel (maľby, kresby, exlibrisy, ilustrácie, grafiky atď.) vizuálne pútavým spôsobom približuje divákom prostredie, v ktorom sa rodilo a žilo Fullove umenie: Liptov, ružomberský domov a rodinu umelca, školské roky, lásku k prvej manželke Juliane Kláre i priateľstvo s Mikulášom Galandom, ktoré ho ovplyvnili na celý život, inšpiračné zdroje jeho tvorby, vrúcny vzťah k deťom cez tvorbu hračiek a ilustrácií atď. Dalo by sa povedať, že cieľom výstavy je metaforické – osobnostné sprítomnenie Ľudovíta Fullu ako človeka i ako umelca v jeho galérii.
Ľudovít Fulla (narodil sa 27. 2. 1902 v Ružomberku, zomrel 21. 4. 1980 v Bratislave) študoval na súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave (1921 – 1922) a na Umeleckopriemyslovej škole v Prahe (1922 – 1927, prof. Arnošt Hofbauer, František Kysela). Po roku 1927 pôsobil pedagogicky na Slovensku, v rokoch 1929 – 1939 ako profesor na progresívnej Škole umeleckých remesiel v Bratislave ideami blízkej nemeckému Bauhausu. Do tohto obdobia spadá aj jeho plodná spolupráca s Mikulášom Galandom okolo prvého a jediného manifestu slovenského moderného maliarstva Súkromné listy Fullu a Galandu (1930 – 1932). Za obraz Pieseň a práca získal roku 1937 Grand Prix na svetovej výstave v Paríži. V roku 1942 bol Fulla penzionovaný, od roku 1943 žil v Martine. V rokoch 1949 – 1952 bol vedúcim oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva na novozaloženej Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odkiaľ z politických dôvodov odišiel. V rokoch 1956 – 1962 žil v Žiline, kde si zriadil prvú osobnú galériu. Od roku 1962 žil a tvoril v Ružomberku. V rokoch 1966 a 1977 daroval štátu rozsiahlu časť svojho diela. Venoval sa maliarstvu, grafike, kresbe, typografii a scénografii ako aj knižnej ilustrácii, gobelínom a monumentálnym prácam pre architektúru.
Fulla v novej, európskej, štýlovej kvalite skúšal nastoliť otázku, či možno byť zároveň európsky i slovenský a súčasne na ňu hľadať aj zmysluplnú odpoveď. Od 30. rokov 20. storočia zvláštnym spôsobom v tvorbe spájal postupy inšpirované aktuálnym európskym avantgardným maliarstvom, ľudovým umením, detským výtvarným prejavom, ikonopisnou maľbou a stredovekým umením. Výsledkom bol originálny výtvarný jazyk vyznačujúci sa syntézou racionálnej, konštruktívnej stavebnosti tvaru s intenzívnou, emocionálnou farebnosťou. Od doktríny „absolútnej maľby“, ktorú vnímal ako „diagram duše“, „hru a rozkoš“, „líniotvary a farboplochy“ sa však aj Fulla obrátil k tradičnejšie postavenej téme slovenského maliarstva 20. storočia, k hľadaniu a vyjadreniu národného mýtu. Dokázal ho však posunúť do roviny autentickej maliarskej výpovede a tzv. slovenský mýtus vyjadriť súčasnou výtvarnou rečou.
via sng.sk
Autor: 
