Stratený čas? Slovensko 1969 – 1989 v dokumentárnej fotografii Filmové projekcie
kategória Výstava
tagy: SNG
Slovenská národná galéria pripravuje v rámci 60. výročia svojho vzniku bohatý sprievodný program, ktorý bude prebiehať počas celého roka. Programové oddelenie SNG sa začiatkom roka zameralo na aktuálne výstavy, konajúce sa v Esterházyho paláci v Bratislave: Stratený čas? Slovensko 1969 –1989 v dokumentárnej fotografii a Návrat Štefana Schwartza.
V rámci nich sa uskutočnia diskusie, prednášky, hudobné či divadelné predstavenia, ako aj filmové projekcie. Program začína už túto nedeľu 13. januára o 15.00 hod. cyklom Kurátor predstavuje, na ktorom Vás kurátori výstavy Petra Hanáková a Aurel Hrabušický prevedú „strateným časom“.
Slovenská národná galéria a Slovenský filmový ústav pripravili v rámci sprievodných podujatí k výstave Stratený čas? Slovensko 1969 –1989 v dokumentárnej fotografii aj prehliadku slovenských dokumentárnych a hraných filmov, ktorá bude prebiehať každú stredu od 16. januára do 27. februára 2008 vždy so začiatkom o 18.00 hod. v kinosále SNG na Riečnej 1 v Bratislave.
Ide o kolekciu exkluzívnych filmov, ktoré ste nevideli a už sotva uvidíte. Výber diel, ako aj úvodné slovo, ktoré zaznie pred každým premietaním, pripravila Eva Filová.
Filmy s výrobným vročením 1970 až 1990 sa viažu na tematické okruhy výstavy Stratený čas? (Dosť dobrí chlapi, Sociálne telo, Budovanie a jeho dôsledky, Sociografický portrét, Odložení ľudia, Socialistický konzum a ekológia a Otváranie železnej opony). Kľúčovým kritériom ich výberu bol aspekt „problematickosti“ – či už z hľadiska pokriveného svedectva doby, režisérskeho zlyhania a remeselnej neschopnosti, alebo z hľadiska dotknutia sa problematického aspektu života vtedajšej socialistickej spoločnosti. Spoločným menovateľom vybraných filmov je tiež upadnutie do zabudnutia (zbytočne by sme ich hľadali v ponuke vydávaných titulov). Filmy režimom protežovaných tvorcov (napr. Jozef Režucha, Ľudovít Filan, Vladimír Kavčiak, Martin Ťapák), ktoré vo svojej dobe s ľahkosťou kolovali distribučnou sieťou kín a filmových festivalov „spriatelených krajín“, sú dnes zaujímavé skôr ako kuriozity bez umeleckej či inej hodnoty. Naopak, osobité výpovede mnohých ďalších tvorcov (napr. Peter Solan, Ján Piroh, Dušan Trančík) sa v priebehu času vytratili z povedomia a dnes slúžia hlavne pre študijné účely. Sedemdesiate a osemdesiate roky 20. storočia patria v slovenskej kinematografii k výrobne najbohatšiemu, ale zároveň umelecky najchudobnejšiemu obdobiu. Z tohto pohľadu je ponúknutá kolekcia filmov a autorov len malým zlomkom k dokresleniu obdobia normalizácie.
via sng.sk
Autor: 