Autopoesis
kategória Výstava
tagy: SNG
Esterházyho palác, 1. – 2. poschodie, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava
Vernisáž: 20. jún 2006, 18. 00 hod.
Trvanie výstavy: 21. jún – 3. september 2006
Kurátorka výstavy: Zora Rusinová
V letných mesiacoch bude v Esterházyho paláci v Slovenskej národnej galérii sprístupnená výstava Autopoesis, na ktorej sa predstaví asi sedemdesiat autorov zaoberajúcich sa problematikou vlastného „Ja“.
Tento projekt neašpiruje na vyčerpávajúci prehľad rozmanitých prístupov a kontroverzných metód, ktoré sa v súčasnom umení v oblasti „Ja“ využívajú.
Chce skôr poukázať na premeny, ktoré sebazobrazenie prekonalo na trase od ešte klasicky stvárneného autoportrétu, až po súčasné polohy vyjadrenia v rozličných výrazových prostriedkoch (klasické médiá ako maľba a socha, fotografia, video, elektronický svetelný obraz a text, denníky, poznámky a pod.).
Koncepciu výstavy určujú niektoré zásadné problémové okruhy, týkajúce sa autoportrétneho zobrazenia, duchovných a telesných aspektov reflexie vlastnej podoby tváre, tela, individuálnej, rodovej i sexuálnej identity v čase, jej apropriácie z dejín umenia, ale aj zdanlivo nepodstatné výtvarné záznamy, okrajové poznámky v rámci denníkovej psycho-hygieny.
Tematika sebazobrazenia sa rozvíja vo viacerých paralelných líniách. Buď ako komplexný pohľad na vlastnú osobnosť s dôrazom na rodovú identitu umelca (Andy Warhol, Valie Export a i.), či ako problematika tela, fyzické, sexuálne či biologické aspekty telesnosti, vychádzajúce z výskumu vlastnej anatomickej podstaty (Ana Mendieta, Dorota Sadovská), ale aj z porušenia harmónie vzťahu medzi individuálnym bytím a okolitým svetom (Chris Burden, Veronika Bromová), najčastejšie však ako reflexia potenciálnej či existujúcej choroby (Hannah Wilke, Pavlína Fichta Čierna), prípadne hraničnej životnej situácie či blížiacej sa smrti (Hannah Wilke).
Tieto línie vyúsťujú do autobiografickej narácie v podobe textových, kresbových či fotograficky koncipovaných denníkových záznamov, vznikajúcich bez tlaku vonkajšej objednávky. Sú nielen seizmografickým záznamom myšlienok, postrehov, vedomých i nevedomých dojmov, príjemných chvíľ, či naopak, pochybností o sebe samom a vnútorných úzkostí, ale i prvým projekčným plátnom, kam autorský subjekt premieta svoje, ešte presne nesformulované, túžby a vízie.
Do širokospektrálnej problematiky Autoportrétu zasahuje aj umelecká identita tvorcu, jeho podpis, iniciála mena, značka alebo šifra na výtvarnom diele, ktoré vyjadrujú a garantujú jeho autorstvo a vždy sa tesne viažu na pojem originálu. Ak teda telo a tvár predstavujú stelesnenie identity, signatúru možno pokladať za jej abstraktum, symbolické vymedzenie, ktoré sa
v súčasnom umení môže vylúpnuť z kontextu diela, opustiť ho a žiť svoj vlastný život.
Ďalšou témou je kritická reflexia limitov „ženského sveta“ (Míla Preslová) a narcistického zaujatia vlastnou tvárou a telom, čo predstavuje jeden z centrálnych bodov a kľúčovú kategóriu súčasného kritického myslenia najmä v rámcoch feministického diskurzu od neskorých 90. rokov 20. storočia. Narcistická identifikácia sa premieta do procesu skrášľovania (make-up, lakovanie nechtov, bižutéria a pod.), ako i do všetkého, čo slúži čoraz viac zvýrazňovaniu typických znakov ženskej telesnej identity (Veronika Bromová, Emöke Vargová).
Najprovokatívnejšie asi vyznieva okruh tém, ktorý je venovaný otázkam genderovej identity a faktu, že „Ja“ nie je stabilné, ale naopak, jeho identita je premenlivá, provizórna, je v procese – je konštruktom. Najradikálnejšie útočí na konvencie vizuálneho slovníka umeleckej histórie i spoločensky tabuizované témy, ba často pracuje s vizuálnymi dialektmi subkultúry, či vedome prevzatého žargónu pornografie.
Problematiku autorskej sebareflexie napokon uzatvárajú diela dotýkajúce sa prieniku „verejného“ do súkromnej sféry a naopak. Upozorňujú na limity životného priestoru ľudského jedinca a jeho podriadenosť spoločenským procesom, ale i na ohrozenie či mechanizmy moci a monitorovania, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou našej každodennej reality.
Výstava potrvá do 3. septembra 2006 a bude zdokumentovaná v rovnomennom katalógu.
Podpora projektu:
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Americké veľvyslanectvo v Bratislave
České centrum Bratislava
Francúzsky inštitút v Bratislave
Kultúrny inštitút Maďarskej republiky Bratislava
Rakúske kultúrne fórum Bratislava
Poľský inštitút Bratislava
via sng.sk
Autor: 